Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
🕊8😢3🫡1
🇸🇪 Tragédia Daniela Wretströma
Daniel Wretström sa narodil 15. októbra 1983.
V noci z 8. na 9. decembra 2000 sa Daniel zúčastnil večierka na predmestí Salem pri Štokholme. Okolo polnoci bol po hádke z bytu vyhodený.
Osamotený sa neskôr ocitol pri autobusovej zastávke v blízkosti mládežníckeho centra. Tu ho obkľúčila skupina 10–15 mladých nešvédov nebielej pokožky. Útok bol údajne vyprovokovaný obvinením od jednej z dievčat, ktorá tvrdila, že ju Wretström udrel.
Toto obvinenie sa však nikdy nepotvrdilo a ani nitko zo zúčastnených na večierku také niečo nevidel. Preto je najviac pravdepodobné, že za útokom stálo Danielove vlastenectvo.
Útok začal bitím a kopaním. Útočníci ho zbili palicami a strhli do priekopy, kde mu opakovane udierali prevažne na hlavu. Keď sa pokúsil zastaviť prechádzajúce auto, aby utiekol, bol strhnutý na zem a útočníci vodiča vyhnali preč.
Na miesto potom prišiel ďalší prisťahovalec s nožom (brat jedného z útočníkov). Daniela viackrát bodol do chrbta a na koniec mu podrezal hrdlo. Zomrel na mieste a jeho telo našli okoloidúci približne 40 minút po útoku.
Všetci útočníci boli zatknutí a stíhaní. Väčšina z nich, vzhľadom na ich mladý vek, dostala mierne tresty: verejnoprospešné práce alebo umiestnenie v mládežníckych nápravných zariadeniach.
Páchateľ, ktorý Danielovi podrezal hrdlo (Khaled Odeh), bol súdom uznaný za duševne chorého. Bol vyhlásený za nepodliehajúceho trestu a namiesto väzenia bol odsúdený na psychiatrickú liečbu. Po štyroch rokoch bol prepustený a dostal novú identitu.
Daniel Wretström sa narodil 15. októbra 1983.
V noci z 8. na 9. decembra 2000 sa Daniel zúčastnil večierka na predmestí Salem pri Štokholme. Okolo polnoci bol po hádke z bytu vyhodený.
Osamotený sa neskôr ocitol pri autobusovej zastávke v blízkosti mládežníckeho centra. Tu ho obkľúčila skupina 10–15 mladých nešvédov nebielej pokožky. Útok bol údajne vyprovokovaný obvinením od jednej z dievčat, ktorá tvrdila, že ju Wretström udrel.
Toto obvinenie sa však nikdy nepotvrdilo a ani nitko zo zúčastnených na večierku také niečo nevidel. Preto je najviac pravdepodobné, že za útokom stálo Danielove vlastenectvo.
Útok začal bitím a kopaním. Útočníci ho zbili palicami a strhli do priekopy, kde mu opakovane udierali prevažne na hlavu. Keď sa pokúsil zastaviť prechádzajúce auto, aby utiekol, bol strhnutý na zem a útočníci vodiča vyhnali preč.
Na miesto potom prišiel ďalší prisťahovalec s nožom (brat jedného z útočníkov). Daniela viackrát bodol do chrbta a na koniec mu podrezal hrdlo. Zomrel na mieste a jeho telo našli okoloidúci približne 40 minút po útoku.
Všetci útočníci boli zatknutí a stíhaní. Väčšina z nich, vzhľadom na ich mladý vek, dostala mierne tresty: verejnoprospešné práce alebo umiestnenie v mládežníckych nápravných zariadeniach.
Páchateľ, ktorý Danielovi podrezal hrdlo (Khaled Odeh), bol súdom uznaný za duševne chorého. Bol vyhlásený za nepodliehajúceho trestu a namiesto väzenia bol odsúdený na psychiatrickú liečbu. Po štyroch rokoch bol prepustený a dostal novú identitu.
🕊7🤬6😢2
Pokuta vo výške 1 000 rubľov bola udelená na základe článku 20.3, časť 1 Správneho poriadku RF (Propagácia alebo verejné demonštrovanie nacistických symbolov alebo symboliky extrémistických organizácií).
Súd v nášivkách identifikoval škandinávske runy, ktoré sú v Ruskej federácii v kontexte extrémizmu interpretované ako symbolika zakázaná a považovaná za nacistické/extrémistické symboly. Konkrétne sa často poukazuje na runy spojené s organizáciami ako je
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
🤡13😡2😱1🤣1
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
YouTube
Suomi Herää 2025
Enjoy the videos and music you love, upload original content, and share it all with friends, family, and the world on YouTube.
👍9
V Berlíne sa tento týždeň riešil prípad, ktorý pôsobí ako z nevydareného revolučného manuálu:
Dvaja ľavicoví extrémisti sa rozhodli zaútočiť na 24-ročného člena pravicovej strany Der III. Weg. Podľa obžaloby si naňho počkali vo vchode činžiaku v štvrti Prenzlauer Berg, vyzbrojení nožom, fľašou a slzným sprejom. Znie to ako odvážny plán — teda aspoň dovtedy, kým sa to celé nezačne reálne diať.
Lenže namiesto bleskovej „antifa akcie“ prišiel rýchly reality check: ich cieľ práve odchádzal z boxerského tréningu. A tak sa z plánovaného lynču stala chaotická bitka, pri ktorej sa karta otočila extrémne rýchlo. Výsledok? Obeť skončila s pár povrchovými rezmi a škrabancami… zatiaľ čo útočníci, ktorí prišli ako „zachrániť svet“, skončili s hlbokými bodnými ranami — jeden do hrudníka, druhý do stehna. Oboch musela odviezť sanitka.
Antifa spoznala realitu.
A ako bonus — podľa informácií zo súdu sa dnes tvária skôr ako nepochopení martýri než rebeli, čo nezvládli vlastný plán. Obrana obžalovaných naznačila, že útok bol „nedorozumením“, „sebaobranou“ a možno aj „spontánnym konfliktom“. Inými slovami: všetko, len nie to, čo naznačujú hory dôkazov. Vraj teraz „ťažko znášajú následky incidentu“ — čo si väčšina ľudí preloží tak, že plačú u psychológa a premýšľajú, kde presne v živote spravili zlú odbočku.
Súd im za „nebezpečné ublíženie na zdraví a plánovaný útok“ hrozí až štyri roky väzenia. Čas ukáže, či sa z príbehu stane „bojová legenda na Telegrame“ alebo len odstrašujúci príklad pre všetkých, ktorí si myslia, že realita funguje ako internetová vojna — že keď niekoho prekvapíš v tme so sprejom a nožom, automaticky vyhrávaš. Ako sa ukázalo, niekedy vie byť život vynikajúci komik.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
😁22❤6👏4👍2
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
🤬9🤯1😢1🤣1
Prijatie podlieha výberovému procesu, počas ktorého uchádzači deklarujú súhlas s pravidlami komunity a jej ideologickým rámcom. Komunita sa definuje ako „private membership association“, čo znamená, že funguje na princípe uzavretého členstva a vnútorných pravidiel, podobne ako súkromné spolky či náboženské komunity. V osade sa nachádzajú základné stavby vrátane obydlí, spoločenskej budovy a priestorov pre domácu výučbu detí. Počet obyvateľov sa v súčasnosti pohybuje približne okolo štyridsať.
Podľa vyjadrení zakladateľov má projekt dlhodobý cieľ vytvoriť sebestačný životný model založený na práci na pôde, súkromnom vlastníctve, komunitnej spolupráci a nízkej závislosti od moderných systémov či štátnych štruktúr. Súčasťou filozofie je aj vytváranie prostredia, ktoré členovia vnímajú ako kultúrne homogénne a stabilné. Komunita podporuje domácu výučbu, remeselné aktivity, poľnohospodárstvo a postupnú výstavbu infraštruktúry.
Projekt Return to the Land má ambíciu rozšíriť sa aj do ďalších oblastí Spojených štátov, medzi ktorými sa spomínajú horské regióny na východnom pobreží a ďalšie časti vidieckeho juhu USA. Zakladatelia deklarujú, že postupné budovanie podobných sídiel má vytvoriť sieť komunitných zoskupení s rovnakým životným konceptom a hodnotami.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
👍14❤6👎1👌1
11. decembra 2010 sa v Moskve na Manežnom námestí, neďaleko Kremľa, odohrali rozsiahle nepokoje, ktoré patria medzi najväčšie nacionalisticky motivované protesty v postsovietskom Rusku. Spúšťačom bola smrť Jegora Sviridova, futbalového fanúšika Spartaka Moskva, ktorý bol v decembri 2010 zastrelený počas konfliktu s mužmi pochádzajúcimi zo Severného Kaukazu. Prípad vyvolal silnú verejnú reakciu po tom, čo boli podozriví pôvodne prepustení políciou.
Na námestí sa zišlo niekoľko tisíc ľudí – prevažne futbaloví ultras, ruskí nacionalisti a radikálni aktivisti. Zhromaždenie sa rýchlo zmenilo na násilné strety s políciou a útoky na osoby vnímané ako „neruského pôvodu“. Polícia situáciu nezvládla v úvodnej fáze, neskôr však zasiahli špeciálne jednotky OMON. Desiatky ľudí boli zranené a stovky zadržané.
Protesty a násilnosti následne pokračovali aj v ďalších častiach Moskvy a iných ruských miest. Udalosť odhalila hlboké napätie v ruskej spoločnosti – najmä frustráciu z etnickej kriminality, selektívneho uplatňovania práva, korupcie v bezpečnostných zložkách a z migračnej politiky štátu. Kremeľ po udalostiach sprísnil dohľad nad nacionalistickými skupinami, ale zároveň posilnil vlastnú rétoriku o „poriadku a stabilite“.
Manežné námestie 2010 sa dnes vníma ako zlomový moment ruského nacionalizmu v postsovietskej ére – prvý masový výbuch etnického napätia priamo v centre hlavného mesta, ktorý ukázal, že štát nemá úplnú kontrolu nad pouličnou mobilizáciou a že spoločenské konflikty presahujú rámec oficiálnej politiky.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
❤12👍5