📚 Profesor a historik James Hankins, po štyroch desaťročiach pôsobenia na Harvarde, oznámil svoj odchod z univerzity. Rozhodol sa tak po tom, čo podľa jeho slov v inštitúcii výrazne narástol dôraz na politiku diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) pri prijímacích konaniach, čo mal vnímať ako zásadnú zmenu kultúry na Harvarde a v školstve. Hankins tvrdí, že práve tieto posuny, spolu s prísnymi pandemickými opatreniami a narastajúcou ideologizáciou kampusu, boli hlavnými dôvodmi, ktoré ho priviedli k odchodu.

Podľa jeho slov sa situácia začala meniť najmä po roku 2020, v období celospoločenských protestov po smrti Georgea Floyda. Profesor uviedol, že univerzita začala pri prijímaní nových študentov preferovať kandidátov z rôznorodého prostredia, pričom spoľahlivým akademickým výkonom venovala menšiu pozornosť než v minulosti.

„Pri posudzovaní uchádzačov o postgraduálne štúdium na jeseň 2020 som narazil na vynikajúceho kandidáta, ktorý sa perfektne hodil do nášho programu,“ píše Hankins v rozhovore pre časopis Compact. „V minulosti by sa dostal na vrchol zoznamu. Tentokrát mi však člen komisie naznačil, že prijatie bieleho muža sa tento rok jednoducho nestane.“ Ako ďalší príklad uvádza mimoriadne talentovaného študenta, ktorého roky doučoval, no napriek jeho výsledkom napokon úspech v prijímacom procese nezískal.

Hankins odišiel z Harvardu formálne v roku 2021, keď podpísal štvorročnú odchodovú zmluvu – tá sa skončila tento rok. Následne oznámil, že prestupuje na Hamilton Center for Classical and Civic Education na Floridskej univerzite, ktorá je spojená s projektom guvernéra Rona DeSantisa zameraná na rozvoj tradičných akademických programov a občianskeho vzdelávania. Podľa niektorých komentátorov tým prechádza do prostredia, ktoré viac podporuje filozofiu výučby klasických humanitných smerov.

Hankins v rozhovore otvorene kritizuje moderný vývoj na Harvarde a tvrdí, že akademické prostredie bolo čoraz viac formované ideologicky. Univerzita sa k jeho tvrdeniam verejne nevyjadrila, hoci Harvard v minulosti opakovane uvádzal, že DEI politika má podporiť rovnosť prístupu k štúdiu a reflektovať širšiu spoločenskú rozmanitosť.

Politiku zameranú na zvyšovanie rasovej a sociálnej rôznorodosti v prijímacích konaniach amerických vysokých škôl neboli fenoménom posledných rokov. Ich začiatky možno vystopovať už do 60. a 70. rokov 20. storočia, keď sa v USA formovali programy tzv. affirmative action – opatrenia, ktoré mali kompenzovať historickú nerovnosť pre študentov z marginalizovaných skupín. Jedným z prvých významných precedensov bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu v prípade Regents of the University of California vs. Bakke (1978), ktoré umožnilo vysokým školám brať rasu do úvahy ako jeden z faktorov pri prijímaní uchádzačov.

V nasledujúcich desaťročiach sa diskusia o tomto politickom smere prehlbovala. V 90. rokoch a neskôr sa prípady ako Hopwood vs. Texas (1996) či Fisher vs. University of Texas (2013) dostali až pred súdy, ktoré riešili, do akej miery môžu školy upravovať prijímacie kritériá na základe rasy alebo iných demografických faktorov.

Súčasný vývoj v USA ukazuje, že tlak na DEI politiku sa neobmedzuje len na akademickú sféru. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2023 a zmene federálnych smerníc začalo viacero veľkých spoločností krok po kroku znižovať svoje DEI programy alebo ich úplne rušiť. Medzi firmami, ktoré oznámili koniec alebo zmenu tradičných diversity iniciatív, sú technologické a finančné giganty ako Google, Meta či Goldman Sachs, maloobchodné reťazce ako Target, Walmart či spoločnosti ako McDonald’s a Amazon, ktoré postupne obmedzili interné ciele, tímy alebo špecifickú politiku DEI.

Zmeny sa netýkajú len priemyslu, podľa najnovších informácií mnohé univerzitné kampusy prehodnocujú alebo odstraňujú DEI programy z webových stránok či učebných osnov, zatiaľ čo niektoré nadobúdzajúcej pozície premenovali alebo presmerovali ich obsah tak, aby viac rezonoval s aktuálnym právnym a firemným prostredím.

🌞 DENIS WHITE REX JE NAŽIVE

Ukrajinská vojenská rozviedka @DI_Ukraine odhalila neúspešný pokus o atentát zo strany Ruska na veliteľa RDK Denisa Kapustina.

Podľa správ ruské spravodajské služby nariadili atentát na Denisa Kapustina, veliteľa Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK), skupiny ruských bojovníkov bojujúcich proti Kremľu na strane Ukrajiny. Na operáciu bolo pridelených približne 500 000 dolárov.

Ukrajinská vojenská rozviedka (GUR) však plán odhalila a uskutočnila protispravodajskú operáciu, ktorá trvala mesiac a:
• Zachránila Kapustinov život
• Identifikovala ruských organizátorov a vykonávateľov
• Zachytila peniaze určené na atentát
• Presmerovala tieto prostriedky na podporu ukrajinských spravodajských jednotiek.

Hlavná spravodajská správa Ukrajiny odhalila plán a uskutočnila protispravodajskú operáciu trvajúcu viac ako mesiac. Výsledkom bolo záchrana Kapustinovho života, identifikácia osôb zapojených do organizácie atentátu v rámci ruských špeciálnych služieb a zabavenie peňazí určených na atentát, ktoré boli presmerované na ukrajinské spravodajské jednotky.

Kapustin je nažive, momentálne na Ukrajine a pripravuje sa na pokračovanie v plnení bojových a špeciálnych misií ako veliteľ RDK.

🇳🇿 V Austrálii sa formuje politické hnutie „White Australia“, líder Thomas Sewell hlási viac než 3 400 členov

V Austrálii sa objavili správy o možnom pláne zaregistrovať politickú stranu pod názvom „White Australia“. Podľa vyjadrenia Thomasa Sewella, skupina už dosiahla viac než 3 400 členov, čo je viac než dvojnásobok minimálne potrebného počtu 1 500 členov, ktorý austrálsky zákon vyžaduje na oficiálnu registráciu politickej strany.

Thomas Sewell je známy ako líder viacerých pravicových skupín vrátane National Socialist Network (NSN) a European Australian Movement, ktoré sa zaraďujú medzi ultranacionalistické a pro-biele organizácie. Sewell tieto skupiny založil po tom, ako sa oddelil od predchádzajúcich pravicových hnutí ako Lads Society či United Patriots Front.

Podľa dostupných informácií sa skupina snaží zaregistrovať ako politická strana, čo by jej umožnilo oficiálne kandidovať vo voľbách. V Austrálii sa na registráciu neparlamentnej strany vyžaduje predložiť minimálne 1 500 registrovaných členov, vytvoriť a predložiť stanovy strany a zaplatiť administratívny poplatok. Ak by sa skupine podarilo registráciu dokončiť, podľa Sewellových tvrdení by „White Australia“ patrila medzi šesť najväčších strán v krajine podľa počtu členov.

Austrálsky Australian Electoral Commission (AEC) však pri registrácii politických strán nevyhodnocuje ideológiu skupiny ani politické postoje; jej úlohou je overiť formálne požiadavky (ako počet členov a znenie stanov). To znamená, že teoreticky každá skupina splňujúca tieto podmienky môže podať žiadosť a zaregistrovať sa ako politická strana.

💀 Západ v plameňoch: Povstaň, Európan, vzkries svoj hnev a vezmi si späť čo tvoje jest

Západné metropoly vstupujú do ďalšieho roka v stave, ktorý ešte pred desaťročiami pôsobil nepredstaviteľne. Silvestrovské zábery z európskych veľkomiest neukázali oslavy, ale chaos, násilie a zlyhanie štátu pri ochrane vlastných občanov. Verejný priestor, ktorý mal patriť všetkým, sa opäť stal miestom strachu a napätia, pričom otázka bezpečnosti zostáva bez jasnej odpovede.

Opakujúce sa incidenty už nemožno označovať za výnimočné excesy. Stali sa symptómom hlbšieho problému – dlhodobého politického zlyhania v oblasti migrácie, integrácie a vynucovania práva. Čoraz viac ľudí v západnej Európe nadobúda pocit, že ich každodenný život, sloboda pohybu a elementárny pokoj sú odsúvané v mene ideologických dogiem a politickej korektnosti.

Aj preto sa v roku 2026 očakáva výraznejší nárast hlasov, ktoré otvorene hovoria o potrebe radikálnej zmeny kurzu. Téma reemigrácie, ešte donedávna vytláčaná na okraj verejnej diskusie, sa čoraz častejšie objavuje ako reakcia na realitu v uliciach miest a na neschopnosť štátu garantovať poriadok.

V Taliansku sa tieto nálady už pretavujú do konkrétnej politickej aktivity. Výbor pre reemigráciu a znovudobytie zvoláva na 4. januára verejný protest, ktorým chce hneď na začiatku roka upozorniť na závažnosť situácie a vyvinúť tlak na politické elity, aby prestali problém obchádzať a začali ho riešiť. O tejto iniciatíve sme informovali v samostatnom článku.👇

https://t.me/abcorrespondent/1009

🌞 🇷🇺 Tak teda, priatelia!

Prach sa už trochu usadil a konečne mám možnosť povedať vám všetkým, že bolo pre mňa zároveň veľmi príjemné aj smutné čítať vaše odkazy adresované mne – „mŕtvemu“. Úprimne som nečakal, že toľkým ľuďom na mne záleží a že to, čo robím, považujú za dôležité. Nikdy som nechcel byť slávny a vedome som sa o slávu neusiloval – určite nie viac než ktorýkoľvek ambiciózny muž na tejto planéte.

Ospravedlňujem sa, ak som niekomu pokazil novoročné sviatky, no chcem vám všetkým pripomenúť, že moje miesto služby je Hlavná spravodajská správa Ministerstva obrany Ukrajiny. Teraz už chápete, že správy o mojej „smrti“ neboli žiadnym hlúpym divadlom, ale súčasťou špeciálnej klamlivej operácie, ktorá bola zrealizovaná s úplným úspechom.

Nemali by ste sa hanbiť ani cítiť nepríjemne za svoje slová či spomienkové akcie – všetko bolo urobené úprimne. Videli sme graffiti z Nemecka, pouličné akcie z Talianska a Bulharska, videá a príspevky priateľov a spolubojovníkov z USA, Austrálie, Švédska, Česka a ďalších krajín. Za to všetko som vám nesmierne vďačný a hlboko dojatý vaším prístupom.

Som s vami navždy, moji priatelia. Ďakujem vám za podporu mňa osobne aj Ruského dobrovoľníckeho zboru. Poďme spolu zvládnuť rok 2026 – určite bude veľmi zaujímavý. Čoskoro odomňa osobne dostanete aj niekoľko oneskorených novoročných „darčekov“.

Šťastný nový rok!

S úctou
veliteľ RDK
😎 Denis WhiteRex