🇺🇦 Prieskum KIIS poukazuje na rastúcu podporu tvrdších bezpečnostných lídrov na Ukrajine

Prieskum verejnej mienky uskutočnený Kyjevským medzinárodným inštitútom sociológie (KIIS) v období 9. – 14. januára 2026 naznačuje posun nálad ukrajinskej spoločnosti v oblasti dôvery k osobnostiam spojeným s obranou štátu.

Výraznú pozornosť vzbudil Andrij Bilecký, zakladateľ a politický líder hnutia spojeného s jednotkami Azov. Podľa výsledkov prieskumu mu dôveruje 45 % opýtaných, zatiaľ čo nedôveru vyjadrilo 13 %, čo predstavuje čistý rozdiel +32 percentuálnych bodov. Tento výsledok ho v danom rebríčku stavia pred prezidenta Volodymyra Zelenského.

Bilecký sa tak zaradil medzi tri najdôveryhodnejšie osobnosti v oblasti obrany a bezpečnosti, čo môže odrážať rastúcu podporu tvrdších a vojensky orientovaných lídrov v kontexte prebiehajúcej vojny. Časť verejnosti ho zjavne vníma ako potenciálnu politickú postavu pre povojnové obdobie, hoci jeho meno zostáva zároveň predmetom kontroverzií doma aj v zahraničí.

Analytici zdôrazňujú, že ide o momentálny prieskum dôvery, nie o volebný model.

🇦🇺 Bývalí členovia Národnosocialistickej siete dostali zákaz vstupu do centra Sydney počas Dňa Austrálie

Niekoľkým bývalým členom dnes už rozpustenej Národnosocialistickej siete (NSN) udelila polícia Nového Južného Walesu dočasný zákaz vstupu do centrálnej časti Sydney počas osláv Dňa Austrálie 26. januára. Opatrenie im zakazuje priblížiť sa k vyhradenej zóne v okruhu približne 8 kilometrov od centra mesta.

Medzi osobami, na ktoré sa zákaz vzťahuje, je aj Jack Eltis, bývalý líder regionálnej pobočky politickej skupiny White Australia v Novom Južnom Walese. Skupina sa oficiálne rozpadla krátko predtým v reakcii na nové federálne zákony o zakázaných nenávistných organizáciách. Zákazy boli vydané formou príkazov na ochranu verejnej bezpečnosti (Public Safety Orders – PSO), ktoré podpísal námestník komisára polície Brett McFadden a doručili ich príslušníci zásahových a protiteroristických jednotiek.

PSO umožňujú polícii dočasne obmedziť pohyb osôb bez povinnosti uviesť dôvody, pričom pri opatreniach kratších ako 72 hodín neexistuje právo na odvolanie ani súdne preskúmanie. Zároveň umožňujú vykonávať prehliadky bez súdneho príkazu. Porušenie príkazu môže viesť k trestu odňatia slobody až na päť rokov.

Policajné usmernenia však uvádzajú, že PSO by nemali byť vydávané, ak je ich hlavným cieľom zabrániť nenásilnému protestu alebo politickému prejavu. Jack Eltis v reakcii na sociálnych sieťach uviedol, že opatrenia podľa neho súvisia s plánovaným zhromaždením March for Australia, ktoré sa má konať v parku Prince Alfred. Minulé podujatie s rovnakým názvom, uskutočnené v auguste minulého roka, prebehlo bez násilností a bez zásahov polície.

Zákazy boli vydané v ten istý deň, keď parlament schválil nové zákony o „nenávistných prejavoch“ a „nenávistných skupinách“, ktoré umožňujú vláde zakázať organizácie aj na základe správania z minulosti, ktoré v čase spáchania nebolo trestným činom. Viacerí právni odborníci upozornili, že legislatíva môže vyvolať otázky týkajúce sa procesnej spravodlivosti, ústavnosti a možného zneužitia pri obmedzovaní politickej činnosti.

🇺🇦 Ukrajinský veterán pluku Azov vystúpil v dánskom parlamente

21. februára 2025 vystúpil v dánskom parlamente ukrajinský veterán Dmytro Kanuper, ktorý bojoval v radách pluku Azov a bol dlhodobo držaný v ruskom zajatí, než bol prepustený. Jeho prejav sa konal pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

Podujatie organizoval Ukrajinský svetový kongres v spolupráci s dánskymi ukrajinskými komunitnými organizáciami a malo verejnú časť v budove zákonodarného zboru. Počas jeho vystúpenia ho prítomní poslanci odmenili standing ovation.

Po prejave Kanuper odovzdal ministerovi zahraničných vecí Dánska, Larsovi Løkke Rasmussenovi, knihu s fotografiami a menami ukrajinských obrancov, ktorí zostávajú v ruskom zajatí.

Dánski zákonodarcovia aj predstavitelia vlády pri tejto príležitosti vyjadrili pokračujúcu podporu Ukrajine v konflikte.

Pluk Azov, v ktorom Kanuper slúžil, je súčasťou Národnej gardy Ukrajiny a stal sa jednou z výrazných vojenských formácií v obrane Mariupoľa počas invázie.

🇫🇷 https://t.me/abcorrespondent/1160

🇺🇸 Štatistiky kriminality a realita, ktorú nemožno obchádzať

Vyjadrenia demokratickej poslankyne Emily Randallovej, podľa ktorých by sa orgány mali viac zameriavať na „bielych mužov“ a menej na zahraničných či organizovaných páchateľov inej rasy, vyvolávajú otázku, či zodpovedajú reálnym dátam o závažnej kriminalite v Spojených štátoch.

Federálne štatistiky dlhodobo ukazujú, že pri prepočte na podiel obyvateľstva existujú výrazné rozdiely v miere páchanej násilnej trestnej činnosti medzi jednotlivými skupinami. Černošská populácia tvorí približne 13–14 % obyvateľstva USA, no v oficiálnych údajoch FBI je výrazne nadreprezentovaná v kategóriách závažných násilných deliktov, najmä pri vraždách, ťažkých ublíženiach na zdraví a ozbrojených útokoch. V prípade vrážd sa tento podiel dlhodobo pohybuje okolo polovice všetkých zaznamenaných páchateľov, čo po prepočte na obyvateľa predstavuje najvyššiu mieru násilnej kriminality spomedzi veľkých demografických skupín.

Biele obyvateľstvo, ktoré tvorí väčšinu populácie USA, má pri rovnakom prepočte výrazne nižšiu mieru násilnej kriminality. Podobne aj pri porovnaní sexuálnych a násilných deliktov celkovo vychádzajú rozdiely, ktoré sú konzistentné naprieč rokmi a nezávislé od politickej interpretácie.

Tieto údaje poukazujú na fakt, že ak má byť diskusia o verejnej bezpečnosti založená na realite, nemôže ignorovať štatisticky preukázateľné rozdiely v miere páchania závažnej kriminality.

Ak sa politická pozornosť presúva od dát k ideologickým vyhláseniam, hrozí, že sa problémy budú riešiť tam, kde čísla problém neukazujú, a naopak, že oblasti s najvyššou mierou násilnej kriminality zostanú bez primeranej reakcie. A to sa už aj deje. Verejná politika v oblasti bezpečnosti by mala vychádzať z merateľných údajov, nie z predpokladov o tom, ktorá skupina by „mala“ byť sledovaná.

🇦🇷 Alberto Eduardo Ottalagano (1924 – 1998)

Argentínsky právnik, publicista a politik, známy ako jeden z najvýraznejších ideológov argentínskeho krajne pravicového nacionalizmu druhej polovice 20. storočia. Pohyboval sa na okraji peronizmu a zároveň v prostredí otvorene ovplyvnenom európskym fašizmom, najmä talianskym a nemeckým modelom z medzivojnového obdobia.

V 70. rokoch pôsobil v štátnej správe počas peronistických vlád a krátko zastával funkciu rektora Univerzity v Buenos Aires, kde presadzoval ideologickú „očistu“ akademického prostredia od ľavicových a liberálnych vplyvov a tým jeho pôsobenie bolo sprevádzané represívnymi krokmi voči študentom a pedagógom.

Ottalagano sa otvorene hlásil k autoritatívnemu štátu, kultu vodcu, katolíckemu integralizmu a militantnému nacionalizmu.

Demokraciu považoval za dekadentný systém a liberalizmus za rozkladnú silu spoločnosti. Vo svojich textoch často používal náboženský jazyk, pričom politický boj vykresľoval ako duchovnú a civilizačnú vojnu.

„Fašizmus je prvý populárny a sociálny nacionalizmus, ktorý sa objavuje v histórii.“

„Justicializmus nie je možné si predstaviť bez fašistickej skúsenosti.“

Najkontroverznejšie sú však jeho neskoré texty z 80. rokov, v ktorých sa objavujú odkazy na Hitlera ako symbol autoritárskej obnovy:

„Budúca história potrebuje nového christianizovaného Hitlera. Potrebuje nového katolíckeho Hitlera.“

Tieto vyjadrenia ho definitívne zaradili medzi ideológov extrémnej pravice.

🛑 Invalid z Iževska odsúdený na 5,5 roka väzenia za komentár o Putinovi na Telegrame

Centrálny obvodný vojenský súd v Jekaterinburgu odsúdil 58-ročného Alexandra Kričevského z Iževska na päť a pol roka odňatia slobody za „verejné výzvy k terorizmu“. Informovalo o tom nezávislé ruské médium SotaVision.

Kričevský, ktorý je invalidom odkázaným na vozík, bol stíhaný za komentár zverejnený 11. septembra 2024 na telegramovom kanáli čečenského opozičného blogera Tumsa Abdurachmanova. V príspevku podľa vyšetrovateľov napísal, že „nepriateľ je jeden — Putin a jeho FSB klika“ a že tento nepriateľ musí byť „zničený“, aby bolo možné žiť v mieri.

Vyšetrovacie orgány označili tieto slová za výzvu na násilné činy voči prezidentovi Ruskej federácie a príslušníkom FSB. Prokuratúra tvrdila, že ide o jednoznačné podnecovanie k terorizmu.

Sám Kričevský však vinu nepriznal. Na súde uviedol, že jeho vyjadrenie malo politický a obrazný charakter. „Nevyzýval som na fyzické zničenie prezidenta ani zamestnancov FSB,“ vyhlásil obžalovaný. Zároveň pripustil, že jeho formulácie mohli byť „nezákonné“, no podľa jeho názoru nespĺňali znaky teroristického trestného činu.

Súd jeho argumenty neakceptoval. Okrem trestu odňatia slobody v bežnom režime mu uložil aj zákaz spravovania internetových zdrojov a nariadil zničenie jeho mobilného telefónu, ktorý bol použitý na zverejnenie komentára.

Prípad Alexandra Kričevského zapadá do širšieho rámca trestných stíhaní v Rusku, v ktorých sú jednotlivci odsudzovaní za vyjadrenia na sociálnych sieťach kritické voči prezidentovi, bezpečnostným zložkám alebo vedeniu štátu.

🛑 Tresty za slová: Prípady, ktoré ilustrujú rozšírené používanie „extrémistických“ paragrafov v Rusku

Ruský trestný systém v posledných rokoch čoraz častejšie siaha po legislatíve o extrémizme, terorizme a diskreditácii armády. Oficiálne ide o nástroje boja proti násiliu a radikalizmu, v praxi sa však uplatňujú aj na prípady, kde neexistuje fyzické násilie ani príprava útoku. Nasledujúcich zopár príkladov ilustruje rozsah a povahu takýchto odsúdení.

Jedným z medializovaných prípadov je Alexander Kričevskij, 58-ročný invalid, ktorý dostal viac než päť rokov väzenia za komentár na sociálnej sieti kritizujúci prezidenta a bezpečnostné zložky. Súd jeho vyjadrenia kvalifikoval ako ospravedlňovanie terorizmu.

Podobný osud postihol Dmitrija Ivanova, administrátora telegramového kanála o protestoch, odsúdeného na viac ako osem rokov za „šírenie nepravdivých informácií o armáde“. Obsah kanála pozostával najmä z preberania správ zahraničných médií.

V neprítomnosti bol na dlhoročný 18 ročný trest odsúdený aj Leonid Volkov, spolupracovník Alexeja Navaľného, ktorého ruské súdy uznali vinným z extrémizmu a výziev proti štátu, hoci žije v exile.

Viacerí nezávislí novinári a právnici spájaní s Navaľného štruktúrami dostali tresty v rozpätí troch až šiestich rokov. Ich „vina“ spočívala v pokračujúcej profesijnej činnosti po tom, ako boli tieto organizácie úradne označené za extrémistické.

Mimoriadnu pozornosť vyvolal prípad školáčky z Tule, ktorá na nástenku v triede vyvesila kresbu s podobizňou Denisa Nikitina a symbolikou Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK). Dieťa trestne stíhané nebolo, no jej otec bol odsúdený na dva roky väzenia za „diskreditáciu armády“ a dievča dočasne umiestnené do ústavnej starostlivosti.

Ďalšie rozsudky sa týkali hudobníkov, aktivistov či blogerov, ktorí zdieľali protivojnové texty, satirické obrázky alebo historické porovnania. V niektorých prípadoch išlo o staršie príspevky, vytvorené ešte pred sprísnením zákonov.

Analytické centrum SOVA, ktoré dlhodobo monitoruje zneužívanie protiextremistickej legislatívy, uvádza, že stovky ľudí ročne sú odsúdené výlučne za verbálne prejavy. Väčšina týchto prípadov nemá súvis s násilím, zbraňami ani organizovanou činnosťou.

Spoločným menovateľom uvedených prípadov je posun hranice medzi trestným činom a názorovým prejavom. Zákony pôvodne určené na boj proti terorizmu sa stali univerzálnym nástrojom postihu, ktorého dopad pociťujú nielen politickí aktivisti, ale aj novinári, umelci a v niektorých prípadoch aj deti.

🇳🇴 Oficiálne zverejnené kriminálne štatistiky v Nórsku ukazujú, že takmer všetky obvinenia z násilných trestných činov v Osle v rokoch 2021–2023 sa týkajú cudzincov – podozrivých aj odsúdených. Väčšina z nich pochádza z Afriky alebo z Blízkeho východu. Nórski občania tvoria najmenšiu skupinu.

🇸🇰 Politický väzeň Marián Magát bol dnes po štyroch rokoch prepustený z väzenia.

https://www.facebook.com/share/v/17fazoB6kE/?mibextid=wwXIfr