559 subscribers
968 photos
635 videos
4 files
359 links
Download Telegram
🛑 Invalid z Iževska odsúdený na 5,5 roka väzenia za komentár o Putinovi na Telegrame

Centrálny obvodný vojenský súd v Jekaterinburgu odsúdil 58-ročného Alexandra Kričevského z Iževska na päť a pol roka odňatia slobody za „verejné výzvy k terorizmu“. Informovalo o tom nezávislé ruské médium SotaVision.

Kričevský, ktorý je invalidom odkázaným na vozík, bol stíhaný za komentár zverejnený 11. septembra 2024 na telegramovom kanáli čečenského opozičného blogera Tumsa Abdurachmanova. V príspevku podľa vyšetrovateľov napísal, že „nepriateľ je jeden — Putin a jeho FSB klika“ a že tento nepriateľ musí byť „zničený“, aby bolo možné žiť v mieri.

Vyšetrovacie orgány označili tieto slová za výzvu na násilné činy voči prezidentovi Ruskej federácie a príslušníkom FSB. Prokuratúra tvrdila, že ide o jednoznačné podnecovanie k terorizmu.

Sám Kričevský však vinu nepriznal. Na súde uviedol, že jeho vyjadrenie malo politický a obrazný charakter. „Nevyzýval som na fyzické zničenie prezidenta ani zamestnancov FSB,“ vyhlásil obžalovaný. Zároveň pripustil, že jeho formulácie mohli byť „nezákonné“, no podľa jeho názoru nespĺňali znaky teroristického trestného činu.

Súd jeho argumenty neakceptoval. Okrem trestu odňatia slobody v bežnom režime mu uložil aj zákaz spravovania internetových zdrojov a nariadil zničenie jeho mobilného telefónu, ktorý bol použitý na zverejnenie komentára.

Prípad Alexandra Kričevského zapadá do širšieho rámca trestných stíhaní v Rusku, v ktorých sú jednotlivci odsudzovaní za vyjadrenia na sociálnych sieťach kritické voči prezidentovi, bezpečnostným zložkám alebo vedeniu štátu.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
👎6😡5
🛑 Tresty za slová: Prípady, ktoré ilustrujú rozšírené používanie „extrémistických“ paragrafov v Rusku

Ruský trestný systém v posledných rokoch čoraz častejšie siaha po legislatíve o extrémizme, terorizme a diskreditácii armády. Oficiálne ide o nástroje boja proti násiliu a radikalizmu, v praxi sa však uplatňujú aj na prípady, kde neexistuje fyzické násilie ani príprava útoku. Nasledujúcich zopár príkladov ilustruje rozsah a povahu takýchto odsúdení.

Jedným z medializovaných prípadov je Alexander Kričevskij, 58-ročný invalid, ktorý dostal viac než päť rokov väzenia za komentár na sociálnej sieti kritizujúci prezidenta a bezpečnostné zložky. Súd jeho vyjadrenia kvalifikoval ako ospravedlňovanie terorizmu.

Podobný osud postihol Dmitrija Ivanova, administrátora telegramového kanála o protestoch, odsúdeného na viac ako osem rokov za „šírenie nepravdivých informácií o armáde“. Obsah kanála pozostával najmä z preberania správ zahraničných médií.

V neprítomnosti bol na dlhoročný 18 ročný trest odsúdený aj Leonid Volkov, spolupracovník Alexeja Navaľného, ktorého ruské súdy uznali vinným z extrémizmu a výziev proti štátu, hoci žije v exile.

Viacerí nezávislí novinári a právnici spájaní s Navaľného štruktúrami dostali tresty v rozpätí troch až šiestich rokov. Ich „vina“ spočívala v pokračujúcej profesijnej činnosti po tom, ako boli tieto organizácie úradne označené za extrémistické.

Mimoriadnu pozornosť vyvolal prípad školáčky z Tule, ktorá na nástenku v triede vyvesila kresbu s podobizňou Denisa Nikitina a symbolikou Ruského dobrovoľníckeho zboru (RDK). Dieťa trestne stíhané nebolo, no jej otec bol odsúdený na dva roky väzenia za „diskreditáciu armády“ a dievča dočasne umiestnené do ústavnej starostlivosti.

Ďalšie rozsudky sa týkali hudobníkov, aktivistov či blogerov, ktorí zdieľali protivojnové texty, satirické obrázky alebo historické porovnania. V niektorých prípadoch išlo o staršie príspevky, vytvorené ešte pred sprísnením zákonov.

Analytické centrum SOVA, ktoré dlhodobo monitoruje zneužívanie protiextremistickej legislatívy, uvádza, že stovky ľudí ročne sú odsúdené výlučne za verbálne prejavy. Väčšina týchto prípadov nemá súvis s násilím, zbraňami ani organizovanou činnosťou.

Spoločným menovateľom uvedených prípadov je posun hranice medzi trestným činom a názorovým prejavom. Zákony pôvodne určené na boj proti terorizmu sa stali univerzálnym nástrojom postihu, ktorého dopad pociťujú nielen politickí aktivisti, ale aj novinári, umelci a v niektorých prípadoch aj deti.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
😱3🤡1🥱1😡1
🇳🇴 Oficiálne zverejnené kriminálne štatistiky v Nórsku ukazujú, že takmer všetky obvinenia z násilných trestných činov v Osle v rokoch 2021–2023 sa týkajú cudzincov – podozrivých aj odsúdených. Väčšina z nich pochádza z Afriky alebo z Blízkeho východu. Nórski občania tvoria najmenšiu skupinu.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
👍9🤬2
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
🇸🇰 Politický väzeň Marián Magát bol dnes po štyroch rokoch prepustený z väzenia.

https://www.facebook.com/share/v/17fazoB6kE/?mibextid=wwXIfr
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
👍10❤6👏4
🇮🇹 Tisíce v uliciach Piacenzy za
reemigráciu a súvisiacu navrhovanú legislatívu


Dnes 24. januára 2026 sa v centre mesta Piacenza konali dve protikladné verejné zhromaždenia súvisiace s kľúčovou politickou témou reemigrácie — termínom, ktorý označuje koncepciu návratu časti migrantov do krajín pôvodu a zásadné sprísnenie imigračnej politiky.

Napriek chladnému počasiu sa do centrálneho pochodu skupiny Remigrazione e Riconquista zišlo podľa odhadov niekoľko tisíc účastníkov, ktorí niesli cez mesto transparenty a talianske vlajky a vyjadrovali podporu návrhu reemigrácie ako odpovede na nekontrolovateľné migračné toky. Organizátori akcie tvrdia, že ide o „boj za identitu a bezpečnosť Talianska“ a snahu presunúť tému priamo do talianskych zákonodarných orgánov.

Protestu predchádzalo oznámenie, že 30. januára sa v talianskom parlamente (Camera dei Deputati) uskutoční tlačová konferencia k predstavenému návrhu zákona o reemigrácii, ktorý ide do fázy zberu podpisov ako návrh zákona občianskej iniciatívy. Organizátorom je práve Comitato Remigrazione e Riconquista, ktorého predstavitelia — vrátane prezidenta Luca Marsellu a viceprezidentov Salvatoreho Ferraru a Ivana Sogariho — mali v parlamente predstaviť obsah a mechanizmy podpory zákona a spôsob, ako sa môžu občania podpísať.

Podľa materiálov komitétu a prejavov na pochode návrh reemigrácie stojí na niekoľkých kľúčových bodoch:

Prísnejší kontrolný režim migračných tokov vrátane okamžitej repatriácie osôb bez legálneho pobytu.
Podpora návratu do krajín pôvodu, buď prostredníctvom incentív alebo administratívnych nástrojov, ktoré by mali spôsobiť, že migrácia nebude trvalo demograficky formovať taliansku spoločnosť.
Blokovanie alebo výrazné obmedzenie činností mimovládnych organizácií (Ong), ktoré asistujú migrantov vo vstupných fázach.
Presmerovanie verejných prostriedkov z integračných programov skôr na opatrenia podporujúce pôrodnosť talianského obyvateľstva a sociálne služby pre domácich obyvateľov.

😀 Akcia v Piacenze nebola jediná. Už pred hlavným zhromaždením sa konala proti-demonštrácia s názvom “Via i fascisti da Piacenza” (Fašisti preč z Piacenzy), ktorú organizovali miestne kolektívy ako Controtendenza, R-Esisto! a Collettivo Schiaffo spolu so zväzom S.I. Cobas. Približne 300 účastníkov — medzi nimi miestni obyvatelia, študenti aj občianske organizácie — vyjadrilo nesúhlas s narastajúcimi prejavmi ultrapravicovej ideológie a interpretáciami, ktoré podľa nich presahujú hranice bežnej debaty o migrácii.

🤡 Protiprotestujúci upozorňovali na historický odpor Piacenzy proti fašizmu a vyzývali na odpoveď mesta, ktoré je podľa nich nepripravené hostiť veľké zhromaždenia pravicových skupín s radikálnymi požiadavkami.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
❤9
🏴 Herbert Norkus - *26. júl 1916 – † 24. január 1932

Herbert Norkus bol člen Hitlerjugend pôsobiaci v Berlíne počas posledných rokov Weimarskej republiky, obdobia častými pouličnými stretmi medzi členmi a sympatizantmi NSDAP a komunistami.

Dňa 24. januára 1932 sa Norkus spolu s ďalšími členmi Hitlerjugend zúčastnil rozdávania letákov, ktoré oznamovali plánované politické zhromaždenie. Počas tejto činnosti došlo na ulici ku konfliktu s komunistickými radikálmi . V priebehu potýčky bol Herbert Norkus niekoľkokrát bodnutý nožom a na následky zranení zomrel. K právoplatnému odsúdeniu páchateľov nikdy nedošlo, nakoľko sa predpokladá, že unikli pred spravodlivosťou do vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Jeho smrť sa stala predlohou pre literárne a filmové spracovania, najznámejšie pod názvom Hitlerjunge Quex (1933). V období Tretej ríše boli po ňom pomenované mnohé školy, ulice či námestia a na jeho počesť vznikali početné pamätníky.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
🔥10🫡3