✊🏻 Naša Stopa ….

… predstavuje návrat k podstate, že reálna zmena začína prísnosťou k sebe samému, úctou k histórii a tvrdou prácou k fyzickej zdatnosti, k múdrosti a k ochrane toho, čo je naše.

SYMBOLIKA

Svarga (Perúnov kvet)

Tradičný ochranný symbol našich predkov, vyrezávaný do trámov dreveníc, brán a truhlíc. Pre nás znamená hlboký koreň, domov a duchovný štít. Je to pripomienka, že naša identita a tradícia sú pevným základom, ktorý nepodlieha chvíľkovým módnym trendom.

Pero a Meč - Veríme v rovnováhu

Meč predstavuje silu, schopnosť brániť rodinu, národ, krv a vlastné hodnoty.

Pero symbolizuje vzdelanie, kultúru a silu slova. Sila bez rozumu je nebezpečná, rozum bez sily je bezbranný. Silný človek musí ovládať oboje.

Stopa

Náš vzťah k zemi, pôde a prírode.

Kráčame po zemi, ktorú pre nás uchovali naši predkovia. Naša krv je ich odkazom a náš rod je našou zodpovednosťou. Zachovať túto kontinuitu znamená vychovávať silné, zdravé a sebavedomé potomstvo, ktoré bude svoju zem milovať, brániť a rozvíjať. Náš rod tu bol, je a musí zostať.

Každý náš krok po tejto zemi je sľubom, že tradícia našej krvi bude pokračovať ďalej v sile, zdraví a disciplíne – znak toho, že po sebe zanechávame činy, nie prázdne reči.

TRI PILIERE

SILA: Fyzická aj psychická odolnosť. Nebuď slabý. Slabosť plodí závislosť a strach; sila dáva slobodu a sebavedomosť.

VÔĽA: Motor, ktorý nás ženie do hôr, posilňovni, k štúdiu a k poctivej práci aj vtedy, keď sa nám nechce. Vôľa je víťazstvo nad vlastnou pohodlnosťou.

DISCIPLÍNA: Schopnosť robiť to, čo je správne, nie to, čo je ľahké. Jediný most medzi cieľmi a ich dosiahnutím.

PREČO „NAŠA STOPA“?

Lebo je to naša zodpovednosť. Nezáleží na tom, čo robia ostatní – záleží na tom, aký príklad dávame my. Zanechávame stopu, na ktorú musíme byť hrdí.

V západných spoločnostiach sa smrť stala tabu. Skrývame ju, zjemňujeme, prikrášľujeme a už nám nie je taká blízka ako v ťažkých časoch minulosti.

Neakceptujeme ju. Je to ďalší z dôsledkov našej konzumnej a individualistickej spoločnosti. Toto tabu smrti sa premenilo na nedotknuteľný totem, keďže smrť kazí plné užívanie si absolútneho konzumného života, ktorý sa stavia do role životného modelu.

Nikdy v našich ľudských dejinách sme sa nebáli smrti tak ako dnes.

To je aj jeden z dôvodov, prečo je hlavným princípom našich armád uchrániť svojich vojakov pred smrťou za každú cenu – teda v prípade potreby aj na úkor bojovej efektivity – keďže spoluobčania i politici im vyčítajú každú jednu kvapku preliatej krvi.

Sloboda má, bohužiaľ, často vysokú cenu. Musíme byť opäť ochotní prijať obetu a riziko smrti za to, čo nás presahuje, najmä v dobe, kedy sa búrky dejín dostávajú čoraz bližšie.

Patrice Franceschi