🚫 🏳️‍🌈 „Stolzmonat“ – Alternatívna kampaň k Mesiacu hrdosti v podaní Identitäre Bewegung

„Stolzmonat“ (v preklade „Mesiac hrdosti“) je iniciatíva spojená s hnutím Identitäre Bewegung (IB).

Vznikla ako reakcia na každoročný Pride Month, ktorý je zameraný na oslavy rozmanitosti, rovnosti a práv LGBTQ+ komunity.

Cieľom „Stolzmonat“ nie je oslava sexuálnej rozmanitosti, ale prezentácia tzv. „patriotickej hrdosti“, pričom organizátori zdôrazňujú tradičné hodnoty a národnú identitu a odmietajú gender ideológiu či „štátom podporovanú LGBTQ+ agendu“.


Aktivity spojené so Stolzmonat


Od svojho vzniku sa Stolzmonat spája s viacerými verejnými aktivitami a symbolickými akciami:


2023: Akcie v Sasku a Bavorsku


Členovia IB vystúpili v Saskom Švajčiarsku na ikonickom Basteibrücke, kde pomocou transparentov a vizuálnych prvkov (napr. dymovnice) protestovali proti Pride Month.

V Karlsruhe zorganizovali pouličnú akciu pred miestnym zámkom, kde upozorňovali na svoj výklad „hrdosti“ – ako protiklad k LGBTQ+ hrdosti.

2024: Rozšírenie konceptu cez sociálne siete

Prostredníctvom hashtagu #Stolzmonat propagovali identitári svoje posolstvá, vrátane výziev na ochranu „európskej identity“.
V Chemnitzi a okolí rozmiestnili plagáty a nálepky s heslami typu „Stolz statt Pride“ , čím cielili na Pride podujatia v meste.

🚫🚫 Quo vadis, slovenský národovec?

V sobotu 24. mája 2025 sa v Zbehoch konal koncert určený pre vlastencov zo Slovenska a Česka. Je skvelé, keď sa organizujú podujatia tohto typu, no v tomto prípade to malo jeden háčik.

Mnohí dnes za vlasteneckú považujú aj stranu Hnutie Republika, ktorá sa však postupne preorientovala na komunistickú až boľševickú stranu – čo je v priamom rozpore s národným a konzervatívnym zmýšľaním.

Na koncerte vystúpil aj Ondrej Ďurica ako zástupca tejto strany. Mnohí si možno už nepamätajú, že keď spevák Jaroslav Pagáč (Reborn/Parom) čelil niekoľkoročným súdnym sporom, Ďurica odmietol vystupovať s ním na jednom pódiu. Namiesto toho, aby ho ako kolega a umelec podporil, ho nechal napospas osudu – a práve preto sa Reborn/Parom nezúčastnil niektorých ročníkov festivalu.

Boľševik a antifašista Miro Suja zverejnil video, v ktorom spolu s Milanom Uhríkom prišli osobne podporiť Ďuricu. A namiesto toho, aby im prítomní „vlastenci“ dali najavo nesúhlas s ich kolaboráciou s boľševizmom a prehnaným obdivom k „osloboditeľom“ z Červenej armády, radšej sa s nimi fotili (väčšina v značke Thor Steinar 🤡 ) a podávali si s nimi ruky.

Vrcholom všetkého bol záber, kde sa s nimi fotí mladík v tričku nemeckého Wehrmachtu, pričom ho Suja kamarátsky drží okolo ramien.

Vlastenci, nacionalisti, národovci...

Naozaj vám neprekáža strana, ktorá sa chváli spoluprácou so Zväzom protifašistických bojovníkov a spoločne s nimi kladie vence na ich pamätníky?

Naozaj vám neprekážajú vlajky s kosákom a kladivom na podujatiach, pri ktorých sa „národovci“ hrdo fotia?

Naozaj vám neprekážajú ľudia, ktorí obdivujú tých, čo prispeli k zániku 1. Slovenského štátu a nesú zodpovednosť za popravu prvého slovenského prezidenta – Dr. Jozefa Tisa?

Naozaj vám neprekáža predvolebná spolupráca so Smerom, následná „kritika“ po voľbách a s určitosťou opätovné zblíženie pred ďalšími voľbami – všetko s výhovorkou, že len v koalícii dokážu priniesť zmenu?

Momentálne na Slovensku neexistuje skutočne pro-národná politická strana, ktorá by nekompromisne zastávala vlastenecké a zároveň proti-boľševické postoje. No to neznamená, že musíme zatvárať oči pred hodnotami, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo by mal pravý národovec reprezentovať.

🇪🇸 Madridom znelo: “Vlasť - spravodlivosť - revolúcia”

Dňa 23. mája 2025 sa v centre Madridu uskutočnila demonštrácia, ktorú organizovala skupina Falange Española de las JONS pod heslom „Remigrácia. Za bezpečné štvrte“. Podľa denníka El País sa na podujatí zúčastnilo približne 300 ľudí, zatiaľ čo iné zdroje odhadujú vyšší počet účastníkov. Účastníci žiadali sprísnenie imigračnej politiky a vyjadrovali nespokojnosť s vplyvom migrácie na španielsku spoločnosť.

Úrady zmenili pôvodnú trasu pochodu, aby zabránili stretu s protidemonštráciou, ktorú v štvrti Lavapiés organizovali antifašistické skupiny. Napriek tomu došlo k viacerým incidentom. Počas pochodu zazneli heslá kritizujúce politických predstaviteľov, ako sú Isabel Díaz Ayuso a Fernando Grande-Marlaska, a vyskytli sa aj urážlivé výroky voči určitým skupinám obyvateľstva. Na námestí Callao došlo k verbálnemu konfliktu medzi niektorými účastníkmi a okoloidúcimi moslimského výzoru, ktorý ukončil zásah polície.

Súbežne v oblasti Tirso de Molina polícia použila slzotvorný plyn na rozohnanie antifašistických demonštrantov. Priamy stret oboch skupín sa podarilo odvrátiť, no atmosféra v meste zostala napätá.

Falange Española de las JONS – stručný prehľad

História: Falange Española de las JONS vznikla v roku 1934 zlúčením Falange Española, založenej José Antoniom Primo de Riverom, a Juntas de Ofensiva Nacional-Sindicalista (JONS). Strana presadzovala národný syndikalizmus, španielsky nacionalizmus a odpor voči liberalizmu a marxizmu. Počas španielskej občianskej vojny (1936–1939) podporovala nacionalistov a v roku 1937 sa pod vedením Franca spojila s karlistami do Falange Española Tradicionalista y de las JONS, čím sa stala jedinou stranou frankistického režimu. Po Francoovej smrti v roku 1975 a prechode k demokracii stratila vplyv a bola v roku 1977 rozpustená, no neskôr obnovená ako menšia politická skupina.

Súčasnosť: V súčasnosti je Falange Española de las JONS organizáciou s členskou základňou odhadovanou na niekoľko stoviek až tisíc členov. Zameriava sa na nacionalistické a protiimigračné témy, organizuje protesty, ako napríklad demonštráciu v Madride 23. mája 2025.

Spojenie s La Falange: V roku 1999 sa časť členov odtrhla a založila La Falange, samostatnú organizáciu s podobnou ideológiou, no odlišnou štruktúrou. V októbri 2024 sa FE de las JONS a La Falange opätovne zjednotili, aby posilnili svoje postavenie. Obe skupiny zdieľajú odkaz na pôvodné falangistické myšlienky, no La Falange bola dovtedy nezávislá a zameriavala sa na moderné nacionalistické témy. Zjednotenie môže zvýšiť ich viditeľnosť a záujem

🇦🇺 ✊ Útok s mačetami a protest v Melbourne

Minulotýždňový útok s mačetami pred nákupným centrom Northland Shopping Centre v Melbourne a následný protest organizácie National Socialist Network (NSN) opäť upriamili pozornosť na otázky bezpečnosti, regulácie zbraní a problémov s mládežníckymi gangmi. Tieto udalosti vyvolali širšiu diskusiu o tom, či sú skutočným problémom zbrane, alebo skôr ľudia, ktorí ich zneužívajú.

Násilný incident a reakcia vlády

V nedeľu 25. mája 2025 došlo v oblasti food courtu Northland Shopping Centre k plánovanej bitke dvoch súperiacich mládežníckych gangov. Približne desať mladých ľudí bolo zapojených do konfliktu, pri ktorom boli použité mačety. Jeden 20-ročný muž utrpel vážne zranenia hlavy a hornej časti tela a bol prevezený do Royal Melbourne Hospital v stabilizovanom stave. Polícia zatkla sedem osôb vo veku od 15 do 21 rokov, ktoré čelia obvineniam z výtržníctva, úmyselného ublíženia na zdraví a nelegálneho držania zbraní. Na mieste zaistili tri mačety, pričom predpokladajú, že v bitke bolo použitých až štyri.

V reakcii na incident viktoriánska vláda 28. mája 2025 zaviedla zákaz predaja mačiet. Tento krok nadväzuje na existujúci Weapons Act 1990, ktorý reguluje používanie nebezpečných predmetov. Premiérka Jacinta Allan označila útok za “neprijateľný” a uviedla, že nové opatrenie má za cieľ chrániť obyvateľov pred podobnými incidentmi. Mnohí však poukazujú na to, že zbrane samy o sebe nie sú problémom – problém nastáva, keď sa dostanú do rúk nesprávnych ľudí, ako sú napríklad gangy, ktoré boli do bitky zapojené.

Protest NSN: Kontroverzný spôsob upozornenia na problém

Na tento zákaz a širší problém násilia reagovala organizácia National Socialist Network (NSN), ktorá 31. mája 2025 usporiadala protest pred Northland Shopping Centre. Účastníci protestu držali v rukách transparent s nápisom “Ban niggers NOT machetes”, ktorý vyvolal značnú kritiku. Napriek tomu, že spôsob, akým NSN vyjadrila svoje stanovisko, je považovaný za kontroverzný a pre mnohých neakceptovateľný, zdá sa, že ich cieľom bolo upozorniť na skutočnosť, že zbrane, ako sú mačety, nie sú nebezpečné samy o sebe, ale stávajú sa hrozbou v rukách jednotlivcov a skupín, ktoré ich zneužívajú na násilie.

NSN sa svojím protestom pokúsila zdôrazniť, že namiesto sústredenia sa na reguláciu zbraní by sa spoločnosť mala zamerať na riešenie problémov, ktoré vedú k vzniku a aktivitám mládežníckych gangov. Ich protest vyvolal silnú kritiku zo strany verejnosti, miestnych komunít aj vládnych predstaviteľov, ktorí jednoznačne odmietli rasistické vyjadrenia a tým zatlačili do úzadia potenciálnu diskusiu o sprísnení opatrení zameraných na prevenciu podobných násilných incidentov a rastúceho vplyvu gangov.

Skutočný problém: Gangy a zneužívanie zbraní

Bitka pred Northland Shopping Centre nie je ojedinelým incidentom. Mládežnícke gangy v Melbourne sú už dlhší čas predmetom diskusií o bezpečnosti. Podľa polície boli zúčastnené skupiny v tomto prípade už známe a incident bol pravdepodobne aktom odvety. Mačety, ktoré boli použité, sú bežne dostupné nástroje, ktoré sa za normálnych okolností využívajú na prácu či rekreačné účely. V rukách gangov sa však stávajú zbraňami, ktoré ohrozujú bezpečnosť obyvateľov.

Experti na kriminalitu upozorňujú, že problém s mládežníckymi gangmi je hlbší a súvisí so sociálnymi a ekonomickými faktormi, ako sú chudoba, nezamestnanosť, nedostatočná integrácia a nedostatok príležitostí pre mladých ľudí. Zákaz mačiet môže byť krátkodobým riešením na zníženie rizika, no bez adresovania týchto základných príčin je nepravdepodobné, že by sa podarilo dlhodobo znížiť kriminalitu.


Protest NSN, hoci vyvolal značnú kontroverziu, paradoxne pomohol otvoriť diskusiu o tom, kde leží skutočná príčina násilia. Bez jeho prítomnosti by sa o tejto téme možno nepísalo s takou intenzitou. Verejnosť a médiá sa teraz viac zameriavajú na otázku, ako efektívne predchádzať aktivitám gangov.

📚 Prepisovanie histórie v mene diverzity? Kritický pohľad na moderný výklad Vikingov vo vzdelávaní

V posledných rokoch sa v britskom vzdelávacom systéme čoraz častejšie stretávame s iniciatívami, ktoré majú ambíciu „dekolonizovať“ učebné osnovy. Jednou z najnovších diskusií, ktorá vyvolala pozornosť verejnosti, je prípad príručky od vzdelávacej charity The Brilliant Club, ktorá tvrdí, že Vikingovia neboli výlučne bieli a že niektorí z nich mohli byť aj moslimovia.

Táto informácia zaznela v rámci širšieho vzdelávacieho materiálu, ktorý má za cieľ spochybniť tzv. „eurocentrické“ predstavy o histórii a podporiť rôznorodosť výkladu dejín. No hoci snaha o inkluzívne vzdelávanie môže byť legitímna, otvára sa tu zásadná otázka: kedy ešte ide o rozšírenie pohľadu a kedy už o prepisovanie historických faktov?

Vikingovia a islam: Čo vieme?

Z historického hľadiska je nespochybniteľné, že Vikingovia (približne 8. – 11. storočie) boli výnimoční moreplavci a obchodníci, ktorí dosiahli až Stredozemné more, severnú Afriku a cez Ruské rieky sa dostali až k islamskému svetu — konkrétne k Bagdadu a Perzskému zálivu.

Z týchto ciest si niekedy prinášali strieborné mince a šperky s arabskými nápismi, a na niektorých archeologických lokalitách v Škandinávii sa našli artefakty z islamského prostredia. Z toho však logicky nevyplýva, že medzi Vikingmi boli moslimovia, rovnako ako nález čínskeho porcelánu v Európe neznamená, že tu žili Číňania.

Historici síce diskutujú o možnosti, že malý počet Vikingov mohol počas ciest prijať islam, no ide o špekulatívne teórie bez dôkazov o trvalej náboženskej alebo etnickej rozmanitosti vo vikingských komunitách.

Kritické myslenie namiesto jednostrannosti

Diskusia o výklade dejín Vikingov nie je len akademická otázka – ide o to, aké hodnoty a metódy odovzdávame ďalším generáciám. Je rozdiel medzi tým, rozšíriť poznanie o dejinách a medzi tým, upravovať dejiny tak, aby zodpovedali dnešným ideologickým požiadavkám.

Ak má byť vzdelávanie nástrojom oslobodenia, musí stáť na faktoch a nie na prianiach. A práve preto potrebujeme aj kritikov, ktorí sa neboja poukázať na to, keď sa snaha o diverzitu mení na narúšanie historickej integrity.