🇧🇪 Prípad Dries Van Langenhove: Kde končí sloboda slova a začína trestný čin?

Belgický odvolací súd v júni 2025 potvrdil vinu bývalého poslanca Driesa Van Langenhovea, ktorý dostal 12 mesiacov podmienečne za obsah zdieľaný v súkromných skupinách na sociálnych sieťach. Prípad vyvolal diskusiu o tom, kde sa nachádza hranica medzi legitímnym uplatňovaním slobody prejavu a trestnoprávnym postihovaním “nenávistných” prejavov.

O čo v prípade išlo?

Dries Van Langenhove, zakladateľ hnutia Schild & Vrienden, čelil obvineniu z podnecovania nenávisti a rasizmu. Vyšetrovanie sa opieralo najmä o dôkazy z uzavretých chatovacích skupín na Facebooku a Discorde, kde členovia zdieľali údajne rasistické, antisemitské či iné nenávistné meme obrázky.

Podľa súdu nesie Van Langenhove ako administrátor zodpovednosť za obsah, ktorý v skupine koloval, aj keď ho sám nezverejnil. Odvolací súd jeho trest zmenil na suspendovaný (podmienečný) trest, čo znamená, že do väzenia nepôjde, no pri akomkoľvek porušení podmienky mu hrozí nástup trestu.

Kritici varujú pred rizikom precedensu

Prípad vyvolal silnú diskusiu medzi právnikmi, aktivistami aj bežnými občanmi. Kým zástancovia verdiktu tvrdia, že ide o jasný signál proti šíreniu nenávisti a extrémizmu, kritici upozorňujú na riziko obmedzovania slobody slova:

1. Trest za obsah iných osôb – súd uznal vinu aj za obsah, ktorý Van Langenhove priamo nevytvoril. To môže vytvárať precedens, že administrátori alebo účastníci veľkých online skupín budú niesť zodpovednosť za príspevky iných ľudí.

2. Efekt „chladnúceho účinku“ (chilling effect) – hrozba trestného stíhania môže viesť k masovej autocenzúre. Ľudia sa môžu začať báť zúčastňovať sa na diskusiách, zakladať skupiny či dokonca byť členmi chatov, kde sa objavia kontroverzné názory.

3. Otázka hraníc medzi nenávistným prejavom a politickým názorom – v pluralitnej spoločnosti je potrebné odlíšiť reálnu hrozbu podnecovania k násiliu od ostrého, no legálneho politického postoja.

Európska debata o slobode prejavu

Európa má dlhodobo prísnejšie zákony proti nenávistným prejavom ako USA, kde je sloboda slova chránená oveľa širšie. Belgický prípad tak zapadá do trendu, kde online prejavy sú stále častejšie súdne stíhané, aj keď sa odohrávajú v polouzavretom prostredí sociálnych sietí. A to sa deje naprieč celou západnou Európou.

Kritici ďalej upozorňujú, že rovnováha medzi ochranou spoločnosti pred nenávisťou a zachovaním demokratickej diskusie je veľmi krehká. Ak súdy príliš rozšíria definíciu trestného činu, môže to mať dlhodobý vplyv na otvorenosť verejnej debaty.

Prípad Driesa Van Langenhovea nie je len lokálnou kauzou belgickej politiky. Predstavuje varovanie o hraniciach slobody slova v digitálnej ére a prílišná represia môže viesť k strachu, izolácii a autocenzúre – a tým oslabiť samotnú podstatu demokracie.

💀Policajné razie u aktivistov Generácie Identity


Koncom mája 2025 začali nemecké úrady sledovať a kontrolovať aktivistov spojených s hnutím Generácia Identity, ktorí sa zúčastnili takzvaného „Remigration Summitu“ v Miláne (resp. v Gallarate), organizovaného identitárnymi skupinami z viacerých európskych krajín.

V tom čase nemecká polícia zastavila a zadržala niekoľkých aktivistov na letiskách, zaistila ich cestovné doklady, uvalila dočasný zákaz vycestovať do Talianska, Rakúska a Švajčiarska a zároveň im prikázala denne sa hlásiť na miestnej polícii. Policajný zásah prebehol aj v Taliansku, kde polícia navštívila hotel, v ktorom boli ubytovaní nemeckí aktivisti, aby ich vypočula.

V týchto dňoch nemecká polícia vykonala domové prehliadky u všetkých dotknutých aktivistov. Ide len o spôsob zastrašovania, ktorého cieľom je odradiť ľudí od účasti na vlasteneckých či protiimigračných aktivitách.

🐵 Nový ruský návrh zákona umožňuje umiestnenie maloletých aktivistov do špeciálnych centier za ich politický názor

Skupina poslankýň Štátnej dumy, vrátane Larionovovej, Butinovej a Buczkajovej—predložila legislatívny návrh, ktorý navrhuje možnosť umiestniť deti mladšie ako 14 rokov do Centier dočasného zadržania maloletých páchateľov (v ruštine: ЦНВСП), a to aj za tzv. politické činy.

Ide o deti, ktoré nespĺňajú vek plnej trestnej zodpovednosti, teda mladších ako 14 rokov.

• Umiestnenie je navrhované za činy ako:

• propagácia nacistickej symboliky

• extrémizmus - čítaj nacionalizmus

• diskreditovanie Ozbrojených síl Ruskej federácie

• politické výroky proti „špeciálnej vojenskej operácii“ 

Samotné ЦНВСП sú určené nielen na izoláciu, ale aj na ideologickú výchovu detí za účelom ich „preformovania“ politických názorov.

🇬🇧 Zákaz vstupu pre lídra Patriotic Alternative do Schengenu na 15 rokov

Britský patriot Mark Collett, známy ako vedúca postava britskej nacionalistickej organizácie Patriotic Alternative (PA), bol počas víkendu zadržaný švédskymi úradmi pri pokuse o vstup do krajiny. Collett mal vystúpiť ako rečník na podujatí organizovanom hnutím Det fria Sverige (DfS).

Podľa dostupných informácií mu bol zamietnutý vstup a následne bolo voči nemu vydané rozhodnutie platné v celej EÚ, ktoré mu na 15 rokov zakazuje vstup do schengenského priestoru. Úrady sa k dôvodom rozhodnutia oficiálne nevyjadrili, no podľa medializovaných vyjadrení ide o opatrenie na základe bezpečnostného rizika.

Collett bol na krátko zadržaný, vypočutý a neskôr deportovaný späť do Spojeného kráľovstva.

🐵 Sú to inžinieri, doktori alebo astronauti? 🤷🏼‍♂️

Celé video z nemeckého Frankfurtu si môžete pozrieť tu ⬇️

https://youtu.be/p_kKHvbZ4lE?si=R7I4LdvRlMgzm5YO

🏳️‍🌈🏳️‍⚧️ Právo na rodinu vs. ochrana dieťaťa

V Pensylvánii vyvolal nedávno pozornosť prípad muža, registrovaného sexuálneho delikventa, ktorý sa chcel stať rodičom prostredníctvom náhradného materstva. Tento prípad otvoril zložitú etickú a právnu otázku, ako vyvážiť právo jednotlivca na rodinu s potrebou ochrániť dieťa.

Hoci americké súdy zvyčajne uznávajú právo na reprodukciu, kritici tvrdia, že povolenie stať sa rodičom osobe s takouto kriminálnou minulosťou by mohlo ohroziť bezpečnosť dieťaťa. Naopak, zástancovia sa odvolávajú na právo na rodinu, pokiaľ to zákon priamo nezakazuje.

Táto situácia taktiež poukázala na nejasnosti v zákonoch o náhradnom materstve, ktoré často nešpecifikujú podmienky pre osoby s kriminálnou históriou. Súdy sú preto nútené rozhodovať individuálne a zvážiť všetky riziká a práva, čo robí takýto prípad mimoriadne náročným.