📚 História otroctva #5

Z doterajších historických prameňov sme zistili, že bieli ľudia hrali veľmi malú úlohu v zotročovaní černochov. Poďme sa teraz spoločne pozrieť na históriu otroctva na americkom kontinente.

Otroctvo pred príchodom Kolumba do Ameriky existovalo v mnohých regiónoch a kultúrach, rovnako ako na africkom a ázijskom kontinente. Keď v roku 1492 priplával na americký kontinent Kolumbus, otroctvo tam existovalo v mnohých spoločenstvách, napr. u Mayov, Inkov, Tehuelčoch, Tupinambov… Kruté zaobchádzanie s otrokmi na celom kontinente je dobre zdokumentované, vrátane masívneho zabíjania, ktoré niektoré národy vykonávali z rituálnych dôvodov. Španielski dobyvatelia nemali dostatok pracovnej sily, a preto obhajovali kupovanie otrokov aj zotročovanie zajatcov. V tej dobe sa však viedla ostrá diskusia o morálnosti získavania otrokov a obchodovania s nimi, a touto témou bola rozdelená aj cirkev.

Do Nového sveta — južnej a severnej Ameriky — sa historici podľa odhadov domnievajú, že v rokoch 1519 až 1867 bolo privezených 11,7 milióna Afričanov. Bolo to spôsobené hlavne vysokou úmrtnosťou indickej pracovnej sily pracujúcej na plantážach s cukrovou trstinou. Umelé vysádzanie cukrovej trstiny v Amerike (najmä v Brazílii) sa natoľko rozšírilo, že farmári dokázali za pár rokov s pomocou otrokov získať vedúce postavenie na svetovom trhu.

Portugalsko malo transport otrokov do Ameriky takmer sto päťdesiat rokov vo svojich rukách. Napriek tomu Európania nikdy neboli lovci otrokov v Afrike. Portugalci to skúsili, ale tropické choroby a vysoká miera úmrtnosti ich rýchlo prinútila vzdať sa tejto činnosti. Takmer vždy to boli miestni Afričania, ktorí lovili a predávali iných Afričanov. Títo africkí obchodníci sa v žiadnom prípade nepodrobili európskym obchodníkom a vždy to boli oni, kto diktoval obchodné podmienky. Určovali, koľko Afričanov komu predajú a za akú cenu. Ako správne podotkol historik Olivier Pétré-Grenouilleau: „Čierna Afrika presadila svoje pravidlá.“

Profesor histórie Torontskej univerzity Martin A. Klein vo svojej knihe „Breaking the Chains“ na strane 10 píše: „Európa nepriniesla do Afriky otroctvo. Praktika zotročovania tam bola známa a bežná už stovky rokov. Afrika nebola tým nevinným baránkom, akým je zobrazovaná dnes. Západná a stredná Afrika bola napríklad jednou z najväčších oblastí obchodovania s otrokmi — pred, počas a po tom, ako tam vkročil biely muž. Aj na vrchole transatlantického obchodu s otrokmi si Afrika nechávala viac otrokov, než poslala na západnú pologuľu.“

Keďže si Afričania uvedomovali svoje postavenie na trhu, ceny otrokov neustále rástli. Vo Wydah (dnešný Benin) stál otrok v roku 1730 25 pušiek alebo 40 balíkov ľanovej bielizne. Od roku 1750 cena stúpla na 40 pušiek alebo 70 balíkov ľanovej bielizne. Cesta loďou z Angoly do Brazílie trvala približne 30–40 dní, z Guiney do Karibiku približne dva mesiace. Keďže ceny neustále rástli, po roku 1800 bolo nevyhnutné, aby sa úmrtnosť prepravovaných otrokov znížila, pretože stratou každého otroka klesal zisk, a pri strate 15 % otrokov na jednej lodi sa sotva pokryli náklady spojené s cestou. Z tohto dôvodu mali otroci počas dňa povolené pohybovať sa po palube a bolo predpísané denné umývanie a ústna hygiena, aby sa znížila chorobnosť.

História otroctva #1 👆
História otroctva #2 👆
História otroctva #3 👆
História otroctva #4 👆

📚 História otroctva #6

Ako bolo spomenuté vyššie, prevažná časť otrokov bola privezená predovšetkým do Južnej Ameriky na prácu na poliach s cukrovou trstinou, kde bola vysoká úmrtnosť z dôvodu namáhavej a nepretržitej práce. Otroctvo v Severnej Amerike bolo pravým opakom. V Karibiku za otrokov zodpovedal správca danej plantáže; v Severnej Amerike zodpovedal za otrokov sám majiteľ (vlastník). 360 000 otrokov, ktorí boli predaní do Severnej Ameriky v rokoch 1600 až 1825, sa k roku 1860 vyšplhalo na 4 milióny. V histórii otroctva sa dovtedy nič také nepodarilo, aby sa počet otrokov zvýšil svojou reprodukciou. Na jednej strane mohla mať na to vplyv klíma. Nedostatok tropických chorôb zaistil, že na rozdiel od Karibiku alebo Brazílie dokázalo hneď od začiatku prežiť viac ľudí.

Ako uviedli historici Robert Fogel a Stanley Engermann, hlavný dôvod nárastu počtu otrokov spočíva pravdepodobne v kultúrnych faktoroch, ktoré v týchto oblastiach vstupovali do hry od polovice 18. storočia. Nedeľa a, pre niektorých majiteľov plantáží, aj sobota boli pre otrokov dňami bez práce vyhradenými pre ich sebestačnosť. Navyše, potravinová situácia bola výrazne lepšia než u otrokov v Karibiku a dokonca bohatšia než u európskej nižšej triedy. Pestovali sa predovšetkým tabak, káva a ryža. Až začiatkom 19. storočia pribudli slávne bavlníkové plantáže, ku ktorým sa v dôsledku toho presunula veľká časť otrockej pracovnej sily v USA. Okolo roku 1860 pracovalo na 74 000 bavlníkových plantážach takmer 2 milióny otrokov — v tom čase asi polovica otrokárskej populácie. Svet bavlny a otroctva bol teda na bavlníkových plantážach oveľa úzko prepojený než napríklad v cukrovarníctve alebo v baniach. Táto skutočnosť mala zaujímavý dôsledok. Prítomnosť majiteľa vytvorila personalizované vzťahy medzi ním a jeho otrokmi. V Severnej Amerike vznikol nový, dôrazne patriarchálny gentlemanský étos — neformulovaný čestný kódex — ktorý stanovoval, že majster musí voči svojim otrokom prejavovať otcovskú starostlivosť. Ich deti často vyrastali spolu s mladými otrokmi, hrali sa navzájom a hovorili rovnakým jazykom. Otrok v týchto oblastiach nebol izolovaným cudzincom, ale skôr sa ocitol v úlohe dôveryhodného sluhu.

V časoch, keď už rôzne inštitúcie v Amerike žiadali zrušenie otroctva, vystúpil 7. viceprezident USA John C. Calhoun v roku 1837 s prejavom, v ktorom poukazoval na slabosť ústupkov; podľa neho by Spojené štáty v priebehu niekoľkých rokov dospeli do situácie, keď by ľudia, ktorí vytvárajú smer a hodnoty USA, boli nahradení ľuďmi a inštitúciami plnými nenávisti, a zastaviť tento vývoj by bolo nad ľudské sily. Calhoun nesúhlasil so zrušením otroctva, pretože bol presvedčený, že čierna rasa zo Strednej Afriky nikdy predtým, od úsvitu dejín až po súčasnosť, nedosiahla taký civilizovaný a zlepšený stav — nielen fyzicky, ale ani morálne a intelektuálne. Popri tom biela, európska rasa nedegenerovala a držala krok so svojimi bratmi v iných častiach Únie, kde otroctvo neexistovalo.

Dnes, a vlastne už niekoľko desaťročí, nám tu rôzni aktivisti podporovaní nemalými finančnými prostriedkami, vytvárajú pocit viny, ktorú nesieme my, biely obyvatelia planéty, na pleciach. Ale takmer nikde od nich nebudete počuť ani čítať o arabskom zotročení afrických území ani o otroctve v západoafrickej krajine Mauritánia. Tam je síce otroctvo oficiálne zrušené od roku 1980, ale pretože je krajina enormne chudobná, otroctvo tam naďalej pretrváva; odhaduje sa, že približne 90 000 Mauritáncov je majetkom niekoho, pričom až 600 000 mužov, žien a detí pracuje nútene, čo tvorí zhruba 20 % tamojšej populácie. Dievčatá sú vo väčšine prípadov sexuálne zneužívané. Chattelské otroctvo existuje v tejto krajine viac ako 800 rokov. Podobne sú na tom štáty v Saheli: Mali, Nigéria a ďalšie. India má najväčší počet otrokov na svete. Odhaduje sa, že ide o 14 až 18 miliónov.

História otroctva #1 👆
História otroctva #2 👆
História otroctva #3 👆
História otroctva #4 👆
História otroctva #5 👆

📚 História otroctva #7

Židia a otroctvo

Do roku 1500 n. l. veľké množstvo spoločenstiev i veľká časť krajín vylúčili Židov z verejného života a títo boli v priebehu tohto exilu nútení naoko konvertovať na kresťanstvo. Z tohto dôvodu mohli naďalej vykonávať svoju činnosť a nepozorovane zostať verní svojej viere. Pre týchto Židov sa v Španielsku a Portugalsku sa zaužívali pomenovania „converso“ a „marrano“.

Vtedy im portugalský kráľ poskytol azyl v ďalekej Brazílii, kde sa Portugalci postupne začali usadzovať. Marcus Arkin vo svojej knihe Aspects of Jewish Economic History píše: “„Kolonializmus prekvitával a na prelome 15. a 16. storočia existovali plantáže a cukrovarnícke závody s otrokmi, ktoré boli v rukách židovských osadníkov.“” Túto kľúčovú úlohu Židov pri kolonizácii Brazílie spomína aj historik Gilberto Freyre vo svojej knihe “The Master and the Slaves.”

Po roku 1700 n. l. si Židia vďaka konverzii na kresťanstvo v mnohých prípadoch dokázali uchovať svoje podnikateľské pozície a čoraz viac sa nebáli otvorene hlásiť k judaizmu. Jedným z príkladov môže byť rodina Lopézovcov. Portugalský Žid Aaron Lopéz sa od roku 1752 verejne hlásil k judaizmu a zohral hlavnú, ak nie rozhodujúcu úlohu v obchode s otrokmi. Po príchode do „Nového sveta“ (Ameriky) si rodina Lopézovcov vybudovala rýchlo rastúce obchodné impérium. Mladý Aaron obchodoval so všetkými druhmi tovaru, s osobitným zameraním na veľrybí olej používaný na výrobu sviečok. Od roku 1761 vstúpil do obchodu s otrokmi s africkými obchodníkmi a už začiatkom 70. rokov 18. storočia sa stal najbohatším človekom v Newporte na Rhode Islande; svoj blahobyt vďačí predovšetkým obchodu s otrokmi.

Dnes, keď BLM a Antifa rúca sochy všetkých, ktorí aspoň čiastočne prispeli k otroctvu, je Žid Aaron Lopéz naďalej považovaný za ctihodného a čestného obchodníka. Na anglickej Wikipédii sa dočítate, že bol obchodník s otrokmi a filantrop. Do akej miery je možné, aby bol človek obchodníkom s otrokmi a zároveň filantropom v pravom zmysle slova? Na to sa hľadá odpoveď veľmi ťažko.

Profesor židovských štúdií a religionistiky Marc Lee Raphael uviedol vo svojej knihe „Jews and Judaism in the United States: A Documentary History (Library of Jewish Studies)":
„Židovskí obchodníci zohrávali dôležitú úlohu v obchode s otrokmi a často ovládali obchod vo všetkých amerických kolóniách. Židia sa v 18. storočí zúčastňovali tzv. „trojuholníkového obchodu“, ktorý priviedol otrokov z Afriky do Západnej Indie. Tam boli vymenení za trstinovú melasu, ktorá sa priviezla do Nového Anglicka a tam bola vymenená za rum. Tu dominovali Židia Isaac da Costa, David Franks a Aaron Lopéz.“

V roku 1607 bola na severoamerickej pevnine v Jamestowne vo Virgínii založená prvá britská kolónia a okolo roku 1640 vznikla kolónia Nové Anglicko. Keď Židia prišli do Severnej Ameriky z Brazílie a karibských ostrovov, stretli sa s populáciou, ktorá sa veľmi líšila od populácie plantáží na juhu. Americké kolónie boli krajinou roľníkov a ešte v polovici 18. storočia žilo deväťdesiat percent obyvateľstva na vlastných farmách. Prichádzajúci Židia však v mnohých prípadoch patrili do obchodnej triedy a udržiavali celosvetovú sieť obchodných vzťahov. Väčšina z týchto Židov v žiadnom prípade nebola chudobná a nemajetná vrstva farmárov, ale vysoko zruční a skúsení obchodníci, ktorých majetok pri ich príchode ďaleko prevyšoval bohatstvo mnohých iných prisťahovalcov. Najstaršie židovské osady boli založené v Newporte (Rhode Island) a v New Yorku. Židia sa prispôsobili podnikateľskej klíme koloniálnej Severnej Ameriky a ešte dlho pred a počas americkej revolúcie bolo v tejto oblasti množstvo židovských vlastníkov otrokov. Pracovali podľa rovnakého princípu, aký používali na ostrovoch v Karibiku a v Južnej Amerike. Medzi obchodníkmi prichádzajúcimi z Barbadosu a Curaçao boli mená ako Lopéz, Rivera a Hart.

História otroctva #1 👆
História otroctva #2 👆
História otroctva #3 👆
História otroctva #4 👆
História otroctva #5 👆
História otroctva #6 👆

📚 História otroctva #8

Newport bol v tom čase jedným z najdôležitejších prístavov pre africký trojuholníkový obchod. Židovský historik Henry Feingold vo svojej knihe „Zion in America: The Jewish Experience from Colonial Times to the Present“ píše: „V čase najväčšieho rozkvetu v roku 1760 žilo v Newporte a jeho okolí až tisíc Židov.“ Vlastnili 17 závodov na výrobu sviečok, 22 liehovarov rumu, štyri cukrovary na výrobu cukru (používaného na výrobu rumu pre domáce potreby a africký obchod), päť podnikov na výrobu lán, továrňu na výrobu mydla, niekoľko tovární na výrobu nábytku a niekoľko menších obchodných spoločností. Židia z Newportu mali tiež značné zastúpenie v lodnom a veľrybárskom priemysle. Spomínaných 22 liehovarov rumu, ktoré vlastnili Židia, bolo v Newporte jediných. Toto číslo urobilo z Newportu svetové hlavné mesto výroby rumu. Rum bol v tom čase jedným z hlavných tovarov na obchodovanie, najmä v transatlantickom obchode. Zároveň bolo na výrobu rumu potrebné obrovské množstvo cukru, čo si zase vyžadovalo obrovské množstvo otrokov. Obchodníci z Newportu úzko spolupracovali so svojimi plantážami v Amerike a Karibiku.

Židia v New Yorku a Newporte vybudovali vysoko efektívnu transatlantickú námornú sieť. Židia, ktorí sa usadili v severnej Afrike, sa dohodli s africkými kmeňovými vodcami na predaji černochov na pobrežie Atlantiku na obchodných lodiach do „Nového sveta“. Brandy, horúčkovito destilované na americkom severovýchode, sa v Afrike používalo podobným spôsobom ako pri ničení indiánskej civilizácie. Rovnako ako predtým u Indiánov, aj tu bol alkohol vhodným prostriedkom výmeny vďaka lacnej výrobe. Domorodci z Afriky, podobne ako pred nimi Indiáni, nepoznali „ohnivú vodu“ a mnohí sa od nej rýchlo stali závislými. Naopak, kolónie Nového Anglicka sa stali závislé na obchode s alkoholom za otrokov.

Z predchádzajúcej roľníckej osady sa vyvinul mimoriadne dôležitý a silný ekonomický faktor, ktorého elixírom bolo otroctvo a obchod s otrokmi. Hovorí sa, že Židia v tom zohrali ústrednú úlohu, pretože najmä v New Yorku tvorili veľkú časť obchodníkov sídliacich tam a podieľajúcich sa na koloniálnom obchode. Toto je “fakt, ktorý mnohí historici prehliadajú,” napísal židovský profesor histórie Leo Hershkowitz. Židia z New Yorku boli zapojení do požičiavania peňazí, maklérstva a bankovníctva už od najstarších koloniálnych čias.

Obchod s ľudmi bol v tom čase jedným z najziskovejších a bol do veľkej miery organizovaný prostredníctvom finančného kapitálu v New Yorku a jeho bankárov. Hlavné obchodné prístavy, s ktorými New York obchodoval mimo Anglicka, boli Curaçao, Surinam, St. Thomas, Barbados, Madeira a Jamajka. Tieto miesta sa zhodovali s miestami, v ktorých sa už Židia dokázali presadiť ako obchodníci. Mohli tak obchodovať so svojimi spolunáboženskými partnermi, čo im poskytovalo výraznú výhodu oproti ostatným obchodníkom v Karibiku. To isté potvrdzuje aj židovský autor Stanley Feldstein, keď píše: „Americkí židovskí obchodníci, ktorí využívali svoje nábožensko-obchodné vzťahy, mali konkurenčnú výhodu oproti mnohým Nežidom, ktorí sa zaoberali rovnakým lukratívnym medzikoloniálnym obchodom.

História otroctva #1 👆
História otroctva #2 👆
História otroctva #3 👆
História otroctva #4 👆
História otroctva #5 👆
História otroctva #6 👆
História otroctva #7 👆