reemigráciu a súvisiacu navrhovanú legislatívu
Dnes 24. januára 2026 sa v centre mesta Piacenza konali dve protikladné verejné zhromaždenia súvisiace s kľúčovou politickou témou reemigrácie — termínom, ktorý označuje koncepciu návratu časti migrantov do krajín pôvodu a zásadné sprísnenie imigračnej politiky.
Napriek chladnému počasiu sa do centrálneho pochodu skupiny Remigrazione e Riconquista zišlo podľa odhadov niekoľko tisíc účastníkov, ktorí niesli cez mesto transparenty a talianske vlajky a vyjadrovali podporu návrhu reemigrácie ako odpovede na nekontrolovateľné migračné toky. Organizátori akcie tvrdia, že ide o „boj za identitu a bezpečnosť Talianska“ a snahu presunúť tému priamo do talianskych zákonodarných orgánov.
Protestu predchádzalo oznámenie, že 30. januára sa v talianskom parlamente (Camera dei Deputati) uskutoční tlačová konferencia k predstavenému návrhu zákona o reemigrácii, ktorý ide do fázy zberu podpisov ako návrh zákona občianskej iniciatívy. Organizátorom je práve Comitato Remigrazione e Riconquista, ktorého predstavitelia — vrátane prezidenta Luca Marsellu a viceprezidentov Salvatoreho Ferraru a Ivana Sogariho — mali v parlamente predstaviť obsah a mechanizmy podpory zákona a spôsob, ako sa môžu občania podpísať.
Podľa materiálov komitétu a prejavov na pochode návrh reemigrácie stojí na niekoľkých kľúčových bodoch:
Prísnejší kontrolný režim migračných tokov vrátane okamžitej repatriácie osôb bez legálneho pobytu.
Podpora návratu do krajín pôvodu, buď prostredníctvom incentív alebo administratívnych nástrojov, ktoré by mali spôsobiť, že migrácia nebude trvalo demograficky formovať taliansku spoločnosť.
Blokovanie alebo výrazné obmedzenie činností mimovládnych organizácií (Ong), ktoré asistujú migrantov vo vstupných fázach.
Presmerovanie verejných prostriedkov z integračných programov skôr na opatrenia podporujúce pôrodnosť talianského obyvateľstva a sociálne služby pre domácich obyvateľov.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
❤9
Herbert Norkus bol člen Hitlerjugend pôsobiaci v Berlíne počas posledných rokov Weimarskej republiky, obdobia častými pouličnými stretmi medzi členmi a sympatizantmi NSDAP a komunistami.
Dňa 24. januára 1932 sa Norkus spolu s ďalšími členmi Hitlerjugend zúčastnil rozdávania letákov, ktoré oznamovali plánované politické zhromaždenie. Počas tejto činnosti došlo na ulici ku konfliktu s komunistickými radikálmi . V priebehu potýčky bol Herbert Norkus niekoľkokrát bodnutý nožom a na následky zranení zomrel. K právoplatnému odsúdeniu páchateľov nikdy nedošlo, nakoľko sa predpokladá, že unikli pred spravodlivosťou do vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Jeho smrť sa stala predlohou pre literárne a filmové spracovania, najznámejšie pod názvom Hitlerjunge Quex (1933). V období Tretej ríše boli po ňom pomenované mnohé školy, ulice či námestia a na jeho počesť vznikali početné pamätníky.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
🔥10🫡3
23. januára 2026 sa líder Economic Freedom Fighters (EFF) Julius Malema zúčastnil na predsúdnom konaní na súde v East London. Ide o prípad z roku 2021, kde bol uznaný vinným z nelegálneho držania a výstrelu zo zbrane na verejnosti (strieľal do vzduchu nad davom počas oslavy EFF). Hrozí mu až 15 rokov väzenia.
Obhajoba argumentovala, že Malema nepredstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a nemal by dostať prísny trest. Štát naopak zdôrazňoval závažnosť jeho konania.
Súd prípad odročil na 15. apríla 2026.
Po skončení vyšiel Malema k tisíckam podporovateľov EFF pred súdom a viedol ich v spievaní kontroverznej piesne „Dubul’ ibhunu“ („Zabite Búra, zabite farmára“).
Dav energicky odpovedal, mávali transparentmi ako „Voetsek AfriForum“ (Choď do pekla AfriForum).
Medzi protestujúcimi sa objavili aj extrémnejšie prvky – niektorí niesli bielu hlavu na kôle, čo ukazuje ako je Malemové spievanie o zabíjani Búrov len historická symbolická pieseň odporu proti apartheidu.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
😡6
"Objemné 463 stranové stranové dielo, ktoré sa číta vďaka pútavosti s ľahkosťou a mohlo by byť námetom pre celovečerný film, či dobrodružný seriál. František Gašparík (1938 – 2025) – vyštudoval Elektrotechnickú fakultu SVŠT v Bratislave a pracoval v telekomunikáciách. Po vpáde sovietskych vojsk v auguste 1968 sa zapojil do ilegálnej, protiokupačnej činnosti. Pod dojmom krutých výsluchov na ŠtB v jeseni 1969 emigroval a v r. 1970 sa dostal z Nemecka do USA. Tu absolvoval ďalšiu technickú univerzitu. Pôsobil ako vedeckovýskumný pracovník vo vývoji integrovaných obvodov. Vyše 20 rokov prednášal na univerzite. Získal 23 amerických a 30 zahraničných patentov. Príchodom do Ameriky sa mu splnil jeho životný sen, ale súčasne spoznal aj jej odvrátenú stránku. Dramatický príbeh nadaného Slováka – svetobežníka, ktorý navštívil a pôsobil na niekoľkých kontinentoch, pričom odmietol spoluprácu s ŠtB i s FBI a prežil neuveriteľné životné zvraty, sa odvíja v spomienkach, ktoré dokončil tesne pred smrťou…
Spomienky zredigoval populárny slovenský historik Martin Lacko, keď mu ich autor na sklonku života poskytol. V doslove M. Lacko správne uvádza: „Meno tohto vynálezcu je však prakticky na dnešnom Slovensku neznáme. Pozná ho len rodina či niektorí rodáci a známi. Nenájdete ho v encyklopédiách, slovníkoch osobností. Nespomína ho monografia o dejinách rodnej obce z roku 1996 či internetová stránka obce. A vôbec, ani cez internet o ňom takmer nič nezistíte.“ Každopádne by to mohol byť jeden z horúcich kandidátov na udelenie minimálne prezidentského vyznamenania za šírenie dobrého mena Slovenska a za jeho prínos pre vedu, aj keď už žiaľ len „In memoriam“. Iné národy by sa k takýmto velikánom zaiste hlásili. Možno je však prekážkou jeho protikomunistická činnosť a na druhej strane kritika amerického konzumizmu a rozčarovanie z infiltrácie neomarxizmu do spoločnosti. Ten sa dlhým pochodom inštitúciami za posledných 30 rokov pevne zakorenil v systémoch na oboch stranách kedysi predelených tzv. železnou oponou…."
https://www.reconquista.sk/produkt/frantisek-gasparik-z-majcichova-do-ameriky-prihody-exulanta/
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
❤5👍4🔥1
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
Počas víkendového pochodu „Sydney za Austráliu“ došlo k incidentu, ktorý viedol k zásahu austrálskych bezpečnostných zložiek.
Na pódiu pred účastníkmi vystúpil 31-ročný muž, ktorý vo svojom prejave spájal prijatie nových zákonov o nenávistných prejavoch s vplyvom „židovského lobby“.
V priebehu vystúpenia z pódia zazneli aj konkrétne slogany, keď rečník vyzýval: „oslobodiť Joela Davisa, nech žije Biela Austrália, nech žije Thomas Sewell“.
Prejav bol zaznamenaný na videozáznamoch, ktoré sa následne objavili na sociálnych sieťach.
Podľa informácií miestnych médií bol 31-ročný muž zadržaný políciou krátko po skončení pochodu, pri jeho odchode z miesta podujatia.
Úrady ho obvinili z podnecovania rasovej nenávisti. Polícia zároveň potvrdila, že v súvislosti s pochodom boli zadržané aj ďalšie osoby, pričom v niektorých prípadoch malo ísť výlučne o samotnú účasť na zhromaždení, nie o verejné vystúpenie.
Pred samotným pochodom boli viacerým osobám doručené písomné oznámenia od polície, v ktorých im bolo nariadené nezúčastniť sa na plánovanom zhromaždení v Sydney. V týchto oznámeniach bolo uvedené, že v prípade porušenia zákazu budú dotknuté osoby zadržané. Podľa dostupných informácií boli niektoré z následných zadržaní vykonané práve na základe tohto predchádzajúceho rozhodnutia polície.
Austrálska polícia zatiaľ neuviedla, koľko osôb bolo celkovo zadržaných ani aké konkrétne obvinenia im môžu hroziť. Rovnako nebolo bezprostredne potvrdené, či budú všetky prípady riešené súdnou cestou. Organizátori pochodu sa k zásahom polície ani k vystúpeniu rečníka verejne nevyjadrili.
Prípad sa odohral v čase zvýšenej pozornosti venovanej novým zákonom o nenávistných prejavoch v Austrálii a ich uplatňovaniu počas verejných zhromaždení. Okolnosti jednotlivých zadržaní a právna kvalifikácia skutkov zostávajú predmetom ďalšieho vyšetrovania.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
😡12
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
😡17
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
😡11😢1
bol juhoafrický politik, ktorý zohral významnú úlohu v politickom systéme krajiny počas éry apartheidu. Jeho verejná činnosť zasahovala obdobie od 40. rokov 20. storočia až do konca 70. rokov.
Vorster sa narodil v oblasti Uitenhage v Kapskej provincii. Vyštudoval právo na Univerzite Stellenbosch, kde sa už počas štúdií politicky angažoval v afrikanských nacionalistických kruhoch. V období druhej svetovej vojny bol členom hnutia Ossewabrandwag, ktoré presadzovalo radikálny afrikanský nacionalizmus a vystupovalo proti zapojeniu Južnej Afriky do vojny na strane Spojencov. Pre svoje aktivity bol v rokoch 1942 – 1944 internovaný juhoafrickými úradmi.
Z tohto obdobia pochádza aj jeho verejne známy výrok:
„Stojíme za kresťanským nacionalizmom, ktorý je spojencom národného socializmu. Môžete kľudne tento antidemokratický princíp nazvať diktatúrou. V Taliansku sa to nazýva fašizmus, v Nemecku nemecký národný socializmus a v Južnej Afrike kresťanský nacionalizmus.“
B. J. Vorster, 1942
Po vojne vstúpil Vorster do Národnej strany, ktorá sa v roku 1948 dostala k moci a zaviedla systém apartheidu. V roku 1953 bol zvolený do parlamentu a postupne si vybudoval silnú pozíciu v straníckych štruktúrach. V roku 1961 sa stal ministrom spravodlivosti, kde dohliadal na rozširovanie bezpečnostnej legislatívy a posilnenie právomocí polície.
Po atentáte na premiéra Hendrika Verwoerda v roku 1966 bol Vorster menovaný predsedom vlády Južnej Afriky. Túto funkciu zastával do roku 1978. Jeho vláda pokračovala v politike rasovej segregácie, zároveň však čelila rastúcemu medzinárodnému tlaku, hospodárskym sankciám a vnútornému odporu. V zahraničnej politike sa snažil o diplomatické kontakty s niektorými africkými štátmi, bez zásadných zmien vnútorného politického systému.
V roku 1978 sa stal štátnym prezidentom, no jeho pôsobenie v tejto funkcii bolo krátke. V dôsledku aféry Muldergate, ktorá odhalila tajné vládne financovanie propagandy, bol nútený v roku 1979 odstúpiť z verejného života.
B. J. Vorster zomrel v roku 1983. V dejinách Južnej Afriky zostáva zapísaný ako jedna z kľúčových postáv štátnej moci v období upevňovania a udržiavania apartheidu, s politickou kariérou úzko spätou s ideológiou afrikanského nacionalizmu.
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
❤5👍3
Media is too big
VIEW IN TELEGRAM
Please open Telegram to view this post
VIEW IN TELEGRAM
🤬8🤮2