🇧🇪 V belgickom Leuvene sa vo štvrtok 26. 3. konala demonštrácia za reemigráciu, poriadaná krajne pravicovou Nacionalistickou študentskou asociáciou (NSV).

😀 Keď sa protest priblížil k protidemonštrantom z Antify, zmenil sa na lov na ľavicovú spodinu.

🤍 Pestrý vlastenecký týždeň v Európe

🇬🇷 V stredu 25. marca sa v Aténach stretli grécki autonómni nacionalisti, aby si pripomenuli výročie povstania proti Osmanskej ríši. To odštartoval metropolita Germanos z Patrasu, ktorý 25. marca 1821 vztýčil grécku vlajku nad kláštorom Agia Lavra na Peloponéze a požehnal povstalcom. Týmto gestom vyzval kresťanské obyvateľstvo do boja proti moslimským vládcom.

🇧🇪 Vo štvrtok 26. marca, ako sme už informovali sa konala demonštrácia za reemigráciu, ktorú organizovala Nacionalistická študentská asociácia (NSV). Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 1 000 ľudí vrátane aktivistov z Francúzska, Holandska a Nemecka. Protest sa nezaobišiel bez incidentov a vyvrcholil napadnutím ľavicového baru. Celý záznam z demonštrácie je dostupný tu.

🇪🇸 V španielskej Valencii sa v sobotu 28. marca uskutočnil pochod proti imigrácii a nárastu kriminality v mestách. Niekoľko stoviek sympatizantov hnutia Nucleo Nacional vyjadrilo ostrý nesúhlas s ľahostajnosťou politických elít.

🇮🇹 V talianskej Mantove vyšlo v sobotu do ulíc približne 600 priaznivcov hnutia Výbor pre reemigráciu a znovudobytie (Comitato per la Riemigrazione e la Riconquista). Toto hnutie, ktoré sa ostro vymedzuje voči súčasnej migračnej politike, doteraz vyzbieralo viac ako 130 000 podpisov za zmenu legislatívy pod heslom: „Nezastavíte nás, kým nezmeníte zákony.“

🧶 Európska “spravodlivosť”

V rakúskom hlavnom meste sa pred súd postavila skupina deviatich utečencov vo veku od 13 do 21 rokov, pôvodom zo Sýrie, Iraku a Turecka. Podľa obžaloby mali počas niekoľkých mesiacov systematicky zneužívať dve len 12-ročné dievčatá, Annu a Lilly. Vyšetrovanie odhalilo mrazivé detaily vrátane správ, v ktorých sa obetiam vyhrážali smrťou a rozrezaním tela a vhodením do kontajnera, ak by o čine prehovorili.

Napriek potvrdeným dôkazom o znásilneniach a digitálnych vyhrážkach skončil proces pre obžalovaných oslobodením alebo miernymi podmienečnými trestami. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil procesnou prekážkou:

Pri skupinovom útoku nebolo možné s absolútnou istotou určiť, ktorý konkrétny obžalovaný vykonal ktorý čiastkový násilný akt.

Väčšina členov gangu tak opustila súdnu sieň ako slobodní ľudia, čo v Rakúsku vyvolalo pohoršenie hlavne v kontraste s tvrdým postihovaním občanov za verbálne delikty na internete.

Ešte tragickejší koniec má príbeh 22-ročnej Noelie Castillo Ramos zo Španielska. V roku 2022 sa stala obeťou hromadného znásilnenia skupinou migrantov zo severnej Afriky v katalánskej metropole. Útočníci neboli adekvátne potrestaní, pričom úrady vtedy argumentovali ich nízkym vekom a snahou o ich spoločenskú integráciu.

Noelia, neschopná vyrovnať sa s traumou a pocitom nespravodlivosti, sa pokúsila o samovraždu skokom z piateho poschodia. Pád prežila, no s nezvratným poškodením miechy a úplným ochrnutím dolnej polovice tela. K fyzickej bolesti sa pridali ťažké depresie a obsedantno-kompulzívna porucha.

V roku 2024 Noelia požiadala o eutanáziu. Hoci jej rodičia bojovali na súdoch a žiadali pre dcéru intenzívnu psychiatrickú pomoc namiesto smrti, španielska justícia a lekárska komisia žiadosť schválili.

Štát, ktorý nedokázal obeť ochrániť pred predátormi a následne potrestať vinníkov, legálne asistoval pri jej smrti.

Podľa oficiálnych štatistík katalánskej vlády pritom cudzinci tvoria vyše 90 % odsúdených za sexuálne násilie v regióne.

Tieto dva prípady nastavujú zrkadlo európskemu právnemu štátu, ktorý sa zdá byť paralyzovaný vlastnými pravidlami. Sme svedkami nebezpečného paradoxu: systém je extrémne efektívny pri trestaní „politicky nekorektných“ názorov či symbolov (ako sú rakúske vajíčkové knedle 20.4. ako prejav neonacizmu), no pri brutálnom fyzickom násilí gangov sa utápa v procesnej opatrnosti.

Vinníkmi sú v oboch prípadoch migranti, ktorí pohŕdajú zákonmi hostiteľskej krajiny. Skutočným vinníkom je však aj systém, ktorý stratil pud sebazáchovy. Ak súdy nedokážu izolovať násilníkov a namiesto toho ponúkajú obetiam eutanáziu ako „východisko“ z traumy, štát rezignuje na svoju základnú funkciu – ochranu života a spravodlivosti.

Európa sa tak neocitá len v bezpečnostnej, ale predovšetkým v morálnej kríze, kde sa práva agresora stávajú dôležitejšími než prežitie obete.