🇺🇸 „Viete, vtedy ma nazývali bláznom za to, čo som povedal o imigrácii, ale hovoril som to, čo dnes hovorí každý republikán a veľa demokratov, a nikto mi to neuznáva ako zásluhu. A nielen to, viedol som prvú civilnú pohraničnú hliadku“.

- David Duke

📚 Ezra Loomis Pound – básnik, kritik a kontroverzná osobnosť

Ezra Loomis Pound (1885 – 1972) bol americký básnik, literárny kritik a jedna z najvýraznejších postáv modernistickej poézie 20. storočia. Zásadne ovplyvnil tvorbu autorov ako T. S. Eliot, James Joyce či Ernest Hemingway. Presadzoval umelecké smerovanie k presnosti, úspornosti jazyka a hľadaniu nových foriem – čím prispel k vzniku modernizmu v literatúre.

Okrem literárneho významu sa Pound zapísal do dejín aj svojimi politickými názormi. Počas pobytu v Taliansku sa otvorene stotožnil s fašizmom Benita Mussoliniho s ktorým sa aj osobne stretol. Prostredníctvom rozhlasových prejavov počas druhej svetovej vojny šíril antisemitské a protidemokratické názory, čo v USA viedlo k obvineniu z vlastizrady.

Politické myšlienky Ezru Pounda

1. Antikapitalizmus a anti-bankárstvo

• Veril, že medzinárodné banky a úžera sú hlavný zdroj vojen a úpadku.
• Žiadal, aby peniaze vydával štát, nie súkromné banky.
• Téma „otroctva dlhu“ bola preňho kľúčová.

2. Sympatie k fašizmu

• Fašizmus vnímal ako energiu, disciplínu a alternatívu k dekadentnej demokracii.
• Mussolini bol preňho vzor „efektívneho vodcu“, ktorý sa snaží oslobodiť ľudí od moci bankárov.

3. Ekonomické reformy

• Inšpiroval sa sociálnym kreditom (C.H. Douglas) – myšlienka, že každý občan má dostať podiel zo štátom vydaných peňazí.
• Odmietal voľný trh aj marxizmus – hľadal „tretiu cestu“ medzi nimi.

4. Konfucianizmus a poriadok

• Obozretne obdivoval čínske konfuciánske modely – harmonická spoločnosť riadená morálnou elitou, nie materializmom.
• Videl v tom protiliek proti anarchii Západu.

5. Kritika liberalizmu a demokracie

• Demokraciu považoval za systém, ktorý umožňuje korupciu a ovládanie más cez propagandu a peniaze.
• Liberalizmus chápal ako slabosť, ktorá vedie k dekadencii.

Po skončení vojny bol v roku 1945 zatknutý americkými silami a prevezený do USA, kde čelil obvineniu. Proces sa však nikdy neuskutočnil, pretože bol zámerne vyhlásený za psychicky nespôsobilého. Nasledujúcich 12 rokov (1946 – 1958) strávil v psychiatrickej nemocnici St. Elizabeths vo Washingtone.

Tento dlhý pobyt zásadne poznačil jeho osobnosť a tvorbu – mnohí literárni historici dodnes diskutujú, či išlo o skutočnú psychiatrickú diagnózu, alebo skôr o zámerný pokus zo strany štátu potlačiť a zlomiť jeho myšlienky a idey.

Po prepustení sa vrátil do Talianska, kde žil do smrti. Pre priateľov zostal geniálnym básnikom, pre kritikov morálne kompromitovaným intelektuálom.

🇸🇪 Tmavý herec Alexander Abdallah (celým menom Alexander Jihad Abdallah) si zahrá európskeho kráľa Gustáva III. v novom filme od Netflixu.

Filmová dráma 'The Von Fersens'
rozpráva o živote škandinávskej aristokracie. Alexander Abdallah stvárni rolu — kráľa Švédska Gustáva III., bratranca ruskej cisárovnej Kataríny II.

🇨🇭 Švajčiar odsúdený za komentár na soc. sieti

Emanuel Brünisholz, 57-ročný opravár hudobných nástrojov z kantónu Bern, bol odsúdený za príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom tvrdil, že existujú len dve biologické pohlavia. Prípad vyvolal diskusie o hraniciach slobody prejavu a ochrane pred diskrimináciou.

V decembri 2022 Brünisholz reagoval na Facebooku na príspevok politika Andreasa Glarnera.

Napísal: „Ak vykopete ľudí z LGBTQI komunity po 200 rokoch, podľa kostier nájdete len mužov a ženy. Všetko ostatné je duševná porucha.“

Príspevok bol nahlásený aktivistami a novinármi ako porušenie švajčiarskeho antidiskriminačného zákona (článok 261bis Trestného zákonníka), ktorý zakazuje verejné hanobenie skupín na základe sexuálnej orientácie.

Regionálny súd Emmental-Oberaargau v decembri 2023 uznal Brünisholza vinným z hanobenia dôstojnosti LGBTQI komunity. Dostal pokutu 500 švajčiarskych frankov (približne 520 eur) plus súdne poplatky, celkovo okolo 1000 eur. Po odmietnutí zaplatiť – z dôvodu nesúhlasu s verdiktom – bola pokuta nahradená 10 dňami väzenia (1 deň za 50 frankov). Brünisholz sa má hlásiť do väzenia 2. decembra 2025.

• Obhajoba Brünisholza: Tvrdil, že išlo o vedecký fakt založený na biológii (určenie pohlavia podľa kostí), nie o útok. Považuje rozsudok za obmedzenie slobody slova.

• Súd: Slová boli interpretované ako urážlivé a diskriminačné, nie ako čistý názor. Švajčiarske zákony chránia menšiny pred nenávistnými prejavmi od roku 1995, s rozšírením na sexuálnu orientáciu v roku 2020.

✊ Doktori z tretieho sveta ordinujú v Európe.